V bielom župane...

Včera večer som urobila veľký krok... resp.neurobila som nič, nebola som nepríjemná, nerozlakala som sa, nečervenala a to som ani nemala v taške žiadne fretky. Len som tam ticho sedela a nikomu som skoro nič nepovedala, nesnažila som sa zabaviť ľudí, ktorí o mňa doteraz nestáli, nesnažila som sa dostať do skupiny ľudí,ktorá ma doteraz odmietala a ja som len uvažovala, čo som zmenila, že som zrazu bola v tej spoločnosti vítaná...
Vytiahla som červené Conversky, vrátila knihy do knižnice odskúšala Jakubkovu novú lásku, len tú ockovu som zatiaľ mohla iba pohladiť zrakom. Teda naša rodina má nového člena... mamka sa s tým síce nestotožňuje, ale myslím, že te Scott Speedster 20 si ten prívlastok možno aj zaslúži...
Teda ale... po klasickom sbotnom upratovaní som si klasicky sobotne zasadla ku Škaredej Betty a jediná vec, ktorá nie je úplne klasicky sobotná... vonku je vidno:)...
Idem sa chystať... okrem toho, že večer si vyrazíme s Maličkým,ešte musím mamku vytiahnuť niekam na ... koláčik:)

Automatický text...alebo "Vyzeráš ako socka"

Milujem ako sa moje krvavočervené nechty pohybujú po klávesnici, a milujem, že nie sú také dlhé, že si samé prekážajú...





Otváram okná, aby moja duša mohla von a dozvedám sa, že Peťkin veľký kamarát Helmut Hapku a Horáčka tiež zbožňoval...



Zároveň popritom všetkom premýšľam, kde sa podela moja nemčina a fyzika (múdra kniha) z lavice, kam zmizol môj dejepis s Danielom Radcliffom z lavice, a kam zmizol môj modrý poznámkový blok z lavice...v tej skrinke za katedrou nie súú...


Myslela som dnes aj na Kristin a jej úžasné vlasy... boli fakt skvelé, vyzerala ako víla...




Sabolová ma prvýkrát za dva a pol roka pochválila, páčila sa jej moja úvaha a ak boh dá, bude sa jej páčiť aj môj pozorne prepísaný zošit, hneď dnes sa asi pustím do ďalšej úvahy, ktorá snáď bude mať zaujímavejšiu tému....


Kombinácia mojej industriálno-železničiarskej sukne a čierneho kožúška sa Linde zrejme nepozdávala...



Dnes som si tiež extrémne užila filozofickú seansu s Lyrkou a Patrikom... ale aj zvláštne pohľady Jakubkových spolužiakov... zrejme ma fakt celkom široká spoločnik berie ako hipisáčku... Luna je fajn dievča, ak ju chcú našiť na mňa, myslím, že ju prijmem... asi musím no nie?





Dnes som tiež sama sebe prisahala, že nebudem nikdy uhlík z vodnej fajky hasiť čokoládou...



Prvá známka z angličtiny je trojka (lowered as you know:()




Konečne mi funguje nabíjačka... KONEČNE....



Chcem komunikovať... tak komunikujte som mnou... ale na takej vyššej úrovni:) asi nechcem rozhýbať tých 34 svalov, ktoré hýbu mojimi perami:)





Spomeula som si na jednu drobnosť... dnes vidíte, že nemám emočný rozsah čajovej lyžičky...

Trošku neskoro ale predsa...

Aj keď je už po Vianociach aj tak dúfam, že ste ich mali pekné, veď čo, nakoniec, Kristin tiež nahodila vianočné želanie až po Novom roku...
Viete posledný týždeň bol čarovný, nielen kôli Vianociam, ale z veľkej časti kôli nim. Kristína je samozrejme doma, stihli sme celkom dosť vecí... najmä v piatok a ... hmm tie jej tajnosti teda rozhodne stáli za to...kto náhodou nevie, čo sa na mňa chystalo tak jeden významný pánko, žijúci v Oxforde mi poslal svoj ctený autogram na chlpatej pohľadnici aj s venovaním:)a kopa ďalších originálnych darčekov... ale musím priznať, že najzábavnejšia pre mňa bola hádka Patrika a Lindy, keď Linda mu vyčítala, že mu automaticky malo dôjsť, že posledný školský deň si dávame darčeky... a to bezbranné "ale, ale..."... a krásny predprázdninový deň... a povedzme... Zlatý kompas bol výnimočný... český dabing trochu... mohli nechať originál, Kristin by to ocenila...
A teraz? Teraz si zrejme vybaľuje veci v svojej malej oxfordskej izbičke a rozmýšľa na aký čas sme sa to dohodli, že bude plakať.
Rozhodla som sa, že na Bielika kašlem. teda nie konkrétne naňho,ale na SoČku a teda nepriamo aj naňho.
Jakubko mi v noci odišiel do Talianska... ( "Saši v Taliansku sneží... Dovolenka v Taliansku má zmysel vtedy, keď svieti slnko a je mínus jeden stupeň"...). Sťopka ostal doma a tak toho roku nebude mať s kým stávkovať v pinpongu a nebude môcť prehrať nové auto (mimochodm už so Sťopom prehral dve).
A ja... ja som si dnes spravila prechádzku s Patrikom... samozrejme, že som sa v tej kope snehu a ešte neprestajnom snežení správala ako malé dieťa... :) päťročná Saška sa teší zo snehu...Videla som červené antukové kopce..("Nebuď zmätená Saši, budú biele... ") a stále sa zamýšľam nad tým ako a NA ČO ... sa tam tá antuka dostala...
Vianoce boli super... vianočné prázdniny ešte viac... Silvester bol úúúúžasne studený, na meniny nezabudol nikto u koho by ma to mrzelo...a dostala som balerínkovské papučky...
Zajtra sa po večnosti chystám do práce... a v utork yeah hell:D
enjoy...

Mimozemšťan sa balíííí....

Sorry Kristin, ale nič priliehavejšie som jednoducho nenašla... V Žakarovciach sme každá boli nejaká nestvúra... a tebe to jednoducho prischlo... mne môj upír asi tiež, ale vzhľadom na zdravotný stav okoložijúcich ľudí som nútená žiť sama seba a podľa toho teraz vyzerajú moje ústa. Ako napichané lacným botoxom...

CYYYYIII Kristin mi píše neslýchané veci, jej zodpovednosť ide bokom a ona... wuoauh... no nič len som ohúrená,čo všetko stíha, tsts... to niekedy vzorné, nevinné,do kníh zamilované dievča... sa nám mení... dobre dobre.. tak nemení..

No dobre... tak teda. Kristin som vypočula... Ako tak spätne čítam neozvala som sa poriadne dlho... a Ako tak vidím tak som nestihla ani o Maratóne v brne podať hlásenie. ALe práve teraz som sa rozhodla... Kristin je pozdravená, ja somprekvapená a teda sa môžem ísť venovať Literatúre... wouaaaah dobrú noc

Serafina Pekkala a tie ďalšie...

Keď som si v stredu vykračovala na spinning s myšlienkou aká úžasná lekcia ma čaká, hľadela som do neba. No nie preto, že som chcela chytiť nejaký stĺp, jednoducho som ich hľadala...
Tmavý obrys, náznak metly, trocha rozstrapkanej látky okolo tela, uhľovočierne dlhé vlasy a hriešne krásne ženy preháňajúce sa po oblohe. Bosorky. No ale žiadnu som nevidela. Fučalo ako divé, dokonca som aj naháňala čiapku cez prechod, ale bosorky som nenašla.Komunikácia medzi nami akosi viazla. No a keď som dorazila k oným schodom a so všetkou opatrnosťou som zišla po klzkých kameňoch (vzhľadom na obuv sú klzké pre mňa a Patrika), trochu som sa zahriala v šatni a s radosťou som zistila,že konečne !!! po dlhom čase som si nezabudla NIČ. Čelenka...na mieste, náhradné spodné prádlo... v taške, vlastná fľaša... úspešne plná, uterák... už visí na lukratívnom bikeu. Jediné čo nám ten nádherný večer chýbalo bol inštruktor, nejako zabudol... ale ten týpek v Longus nohaviciach si dal záležať, lekciu poctivo odkrútil, veď je nejaký starý spinningový harcovník a ja som ešte NIKDY nešla tak šialene mŕtva domov.
Včerajšie Dušičky boli zvláštne. Asi preto, že odkedy sa pamätám nesvietilo na Dušičky slnko. Ja si jednoducho nepamätám taký veselý prvý november ako bol včera.

maratón je o týždeň. O týždeň budem spoznávať nočné Brno... lebo ocko dostal príkaz že idem chlastať s nimi... ehheh sa nepotešil, vôbec to tak neplánoval:)

Je druhý večer dušičkovský, Kubo si užíva Parížanky a Paríž sám osobe ako pojem a ja... idem sa venovať geogarfii, jednoducho neviem tento magický večer vužiť prístojnejšie...

Bryndza pre Kristin

Viete ja som jej sľúbila, že jej ju pošlem... sväto sväte som to sľubovala do telefónu... a teraz ma majú zastaviť nejaké hlúpe poštové predpisy...ešte aby mi nepovedali, že mám čítať tarifu, ako svojho času teta revízorka v autobuse povedala Lyrke, akokeby sa na Slovensku našom biednom nedalo čítať nič lákavejšie a hodnotnejšie ako tarifa DPMK... CHcela som sa posťažovať s ďalšími hlúposťami, ale idem rozmýšľať,ako túbryndzu do Oxfordu teleportujem.

Vote 4 Spinning

Hey my people...
Dostali sa ku mne nejaké sťažnosti, že sa málo ozývam a že možno by bolo dobré dať o sebe vedieť. Paradoxné je len, že nedajú pokoj ľudia, s ktorými som každý deň. Takže po dnešnom fenomenálnom efku som si povedala, že sa s Vami podelím o zážitky.Je zrejmé, že Lekcia F bola pomenovaná práve preto, že je fenomenálna... v kohokoľvek podaní... totiž množstvo endorfínov, ktoré sa vyplaví je nekonečné a potom aj nálada a niekedy aj chuť do učenia nemá konca...
Po minulotýždňovom jazzovo poňatom Fku sme si dnes užili typické... "rišovské" to už je prívlastok nie privlastnenie... A ešte aj moje ružove old school boty vedľa Patrikových zelených sa mi zdali fenomenálne. Trošku som sa síce čudovala, že zmenili polohu, ale potom z malého dievčatka, ktoré tam celý čas pobehovalo, vyšlo, že jednoducho sa jej chcelo poukladať topánky... a povedala aj to, že musela dať naše topánky ku sebe:D lebo sa jej tak páčili tie veľké zelené a maličké ružové:)
Ocko sa ma v aute spýtal, že kto je ten chlapec, čo sa s ním zvyknem rozprávať... a ostal dosť prekvapený, keď som mu povedala, že je to môj bývalý:)
Ale čo krásne som sa dnes dozvedela a prečo je tu ten príznačný názov? Nuže drahí čitatelia chcela som sa len podaliť o radosť, že 11.11., nádherný dátum, cestujem do Brna, aby som to tam roztočila...koná sa Vuelta ride 2007 a už som zapísaná. Konečne nejaký Maratón. Nevadí, že laboratórny:) aj tak je to pre moje úzkoprsé ego až až...
Na zajtrajší božský štvrtok si musím len mrknúť MatA aby teta Kocúrová, mohla zasa povedať,že som sa pekne pripravila:)

Idem sa ponoriť do tajov myslenia Robbyho Lohkampa.
Idem si užiť Franka Sinatru.
Idem... myslieť na moju Lásku.
...:)
dobrú

Pekný týždeň prajem:)

Po neuveriteľnom týždni, uponáhľanom a hektickom som si myslela, že víkend bude niečo, ako vynahradenie všetkého čo som cez týždeň nenaspala... ale mýlila som sa...

A tým samozrejme nechcem povedať, že tento víkend ľutujem, pretože bol úžasný, ale aj tak možno teraz trochu ľutuje, že som sa nevyspala...

V sobotu ma mamka zobudila s nervami v hlase, že ako som si dovolila nechať zapnutý PC cez noc... ale veď zaspávať pri fenomanálnych Pink Floydoch znamená aj fenomenálny spánok...tak som teda v sobotu vstala o pol desiatej a nabehla na debordelizačný režim... nestihla som dokopy nič a už som sedela v aute do Slanca... dedko nám ukázal aj skoro dokončený ateliér v bývalej kotolni...a... tá stará vlhká miestnosť vyzerá celkom dobre:)treba dotiahnuť zopár drobností...

Po uponáhľanej ceste domov... som narýchlo popratala kuchyňu, len aby sa nepovedalo, že nenocujem doma a ešte pre domácnosť ani nič neurobím.

Zamierila som k Linde... naše vťazné ťaženie... alebo... moje víťazné ťaženie som začala Polárnym expresom, ale veľmi rýchlo maLinda zrušila, pokračovali sme Jackassom:P a čudným filmom na štýl Donnieho Darka...

Ranný budík mi bol nanič no a keď už bolo jasné, že budem meškať, tak som si zasa pustila Polárny expres a zakončila víťazné ťaženie...

včerajšok sa skončil pekne... príjemná prechadzka počas posledných teplých dní:)

No a dostali sme sa k tomu, prečo teraz nesedím v škole a neparím sa na chémii, hoci by som rada:P...

Okuliarky znie rozsudok pre moje oči... čiže o pár dní už budem podobné riadky písať s jedný sklom pred očami naviac:)

Tak teda pekný pondelok, pekný týždeň...

Moje múdrosti

Viete bolo strašne veľa udalostí,ktoré som strašne chcela zdokumetnovať, ale nevyšiel čas... tak teda napríklad posledný prázdninový víkend som si užila asi najúžasnejšie preteky na Jahodnej... kto sa zaujíma o to, čo ja a zaujíma sa aj o túto pozoruhodnú udalosť info nájde tu: www.1kbm.sk
Týždeň po tomto sme Pepu posadili na autobus, pekne sme jej zakývali a potichu sme sa tešili, že na týždeň si vychutnáme životodarný pokoooj...
1.septembra sme s Kubim sadli na vlak a vybrali sme sa na vidiek:D samozrejme, že kopec, zktorého sa mne chce zvracať on nazval za pohodičku a provokačne sa ešte ako ocko za mnou každú chvíľu vracal... Ale samozrejme, že nám to obom dobre padlo...
Školu Rocku sme si užili pod dekou a pomaly spiac v mojej izbičke u babky a večerným autobusom sme sa upršaným počasím vydali domov...
V pondelok som sostrašným nadšením, ktoré som prejavovala hlavne úprimnosťou prejavu nasadla na autobus a ponáhľala sa do koscela...Mám novú spolusediacu, novú spoluskrinkujúcu. Naša skrinka je maličkou svätyňou Pink Floyd...
Viete ale najväčšie prekvapko prišlo až včera... pepa sa nejakým zázrakom predsa dostala na GJAK a tak zajtra pocestujeme do školy spolu...

13.augusta
Nejako a mňa zasa doľahla túžba vyrozprávať sa denníčku. Neviem aký bude osud nasledujúcich zápiskov, ale rozhodne mi príde zaujímavejšie naťukať zopár riadkov ako počúvať rodičov pritom ako spolu ohovárajú všetko možné a spolu ospevujú domáci alkohol. A tak len sedím počúvam si The Wall...zasa raz... a myslím na Jakuba :). A ak raz toto skončí na blogu tak Kubi prosím nehnevaj sa... ale aj na Patrika:P pretože presne tak ako viem, že by som teraz ležala na pláži keby tu Kubko bola spolu by sme rátali popadané časti kométy, viem, že presne tak ako sme Pepe vysvetľovali čo to vlastne kométy a meteority sú, by som s Patrikom rozoberala teóriu pulzujúceho vesmíru a možno by sme sa časom dostali aj k ockovej obľúbenej teórií strún...

Je až zarážajúce, ako veľmi zvrhlo v týchto dňoch uvažujem a vôbec teraz nemám na mysli zvrhlosti, aké by asi každému napadli. Sníva sa mi o ostrúhaných oranžových ceruzkách s červenou gumou… o notese, čo si kúpim na začiatku roku, ako každý rok. A samozrejme ako stále o novoročných predsavzatiach:D začnem sa učiť hneď od začiatku… nabieram dobré známky hneď na začiatku… blablabla… ale samozrejme ako stále… pošlem Sabolku mojimi známkami do riti… trošku ma aj mrzí, že tentoraz mám na to len polroka pretože potom sa aj ja na polroka odpracem.. niekedy sa toho Rakúska desím… rovnako ako sa toho desí aj moje okolie… viete Jakubko sa bojí, že keď spolu tak dlho nebudeme… priateľky… no a tak… veď všetko je to pochopiteľné, ale aj tak si myslím, že presne ľudia, ktorí sa môjho odchodu obávajú najviac, tak presne vzťahy s tými ľuďmi tým utrpia najmenej… pretože práve dovtedy budú tie vzťahy tak vyvinuté, že im polroka alebp vlastne 4 mesiace absolútne nemôžu ublížiť…

No, myslím, že idem pokračovať vo zvrhlostiach… ťahám knižný maratón tútp dovolenku aj keď dnes som sa pred mamkou bránila, že ešte čítam len tretiu knihu… ale prvú som začala čítať už doma, druhú som celú prečítala tu… a tretiu… no Harry ešte ani neprišiel do školy.

Čiže dnešná bilancia je: Počet prečítaných kníh zatiaľ:3
Počet dočítanych kníh dnes: 1
Počet vstupov do mora dnes : 0
Počet švárnych šuhajov: Smutná nula to je:P



19.augusta
Hmmm tak máme za sebou skoro celú dovolenku už aso sa čudujem sama sebe, že ešte ráno som sa nemohla dočkať utorkovéh rána, ale po dnešnej večeri (podrobnosti budú)
A po nákupoch sa mi tu zrazu zapáčilo... za posledný týždeň som prečítala 4 knižky, dosčítala som týždne z posledných 2 týždňov, chytila som zdravú farbu, nezoznámila sa absolútne s nikým.... vo vedľajšom apartmáne momentálne bývajú dve české dievčatá, ktoré zrejme nezaujíma nič iné okrem toho aký odtieň rúžu im ide k aktálnym tieňom na očiach... ich dobrí známi sa na dovolenku priplichtili o deň skôr (!!!!!) a ešte boli urazení, keď na nich domáca zarazene pozerala... jednoducho... okrem knižného obohatenia sa... úprimne povedané mi táto dovolenka veľa nedala... sme v podstate na dzedzine, kde je jedna zmrzlináreň a obchod, kde sa dá kúpiť maslo a biely chlieb... je síce pravda, že mimoriadne pohodlné mólo s krásnym vstupom do mora, odkiaľ sa okrem iného dajú nádherne pozorovať hviezdy a záchod slnka je priamo pod našou roztomilou vilkou a naša domáca je Pani Domáca, ale napriek tomu...

Myslím, že môžem objektívne prehlásiť, že výlet na Kornati bol jedno obrovské fiasko, keď ocko nerobil nič iné iba skučal a dokonca sa dobrovoľne dalnatrieť panthenolom... nepohodlná loď, v nej 4 hodiny potom nás vyhodili na jednom bohomzabudbutom ostrove, kde bolo asi milión stupňova ani jeden slnečník iba reštaurácia, kde sme za minerálku, colu a dva ľadové čaje zaplatili tri stovky... a potom samozrejme ďalšie 4 hodiny cesta domov... nádhera proste. Všetci (ale najmä ocko) si to chceme čo najskôr zopakovať a zasa sa opiecť a ešte si za to zaplatiť nekresťanské peniaze. Ale to bolo v piatok. Včera prišla spomínaná podarená česká partička a dnes mm za sebou iba pohodové polihovanie na pláži..a...
Asi 25 kilometrov odtiaľto je mestečko Primošten, rozhodli sme, že vzhľadom na to, že za zmrzliny sa nedajú minúť desaťtisíce, že sa pôjdeme ozaj štýlovo napapkať. S ockom sme samozrejme dali zabrať svojím mlsným jazýčkom a a ja aj svojej odvahe, keď som (síce so zatvorenými očami, ale predsa) do úst strčila maličkú chobotničku, rozporcovala som si homára (sama!!!) a... a tak... potom sme sa klasicky vybrali na zmrzlinu... je zaujímavé, že hoci tu za jeden kopček zmrzliny zaplatíte asi päťnásobok toho, čo doma dostanete asi tak trojnásobnú porciu k nej pekný úsmev a ešte obdivný pohľad aj keď nie ste nijaká krásavica... a to je, myslím, každej žene príjemné. Prešli sme sa pri maličkom kostolíku, ktorý stojí priamo nad dedinkou (trošku mi to pripomínalo minuluročný Rovinj, aj keď na ten kostolík sa z nejakého nejasného dôvodu pamätám veľmi matne  ) a ticho som závidela miestnym obyvateľom, ktorí si na cintorín nemohli nájsť poetickejšie miesto. No...a...nákupy... najprv, že keď už sme tu a tie modré obchody (hej Kristin, boli modré) sú také roztomilé, tak, prečo si nekúpiť to prekrásne tričko, námornicky prúžkované. No keď som videla cenu hneď sa mi zdalo nejako menej pekné, ktovie prečo. Tak sme dospeli k tomu, že hoci je ten týpek na parkovisku chutný, nemusí zarábať výlučne na nás a pomaličky sme sa pobrali späť. Po ceste sme zaobstarali zopár drobností, pre tých, čo ani na nás nikdy nezabudli, a stále sme pomaly trielili k chutnému týpkovi na parkovisku. Keď ocko platil mohla som na ňom oči nechať (hej hej Kubi hanbím sa:P).... a s čistým svedomím, že hoci ja som si nekúpila nič, ale predsa darčky nakúpené mám som sa pohodlne usalašilav aute. A po ceste tati ešte raz nečakane strhol volant a vyhlásil, že keď už máme tu Rogoznicu po ceste, tak sa tam zastavíme a aspoň si niečo pozrieme. Tak sme sa s Petrou dostali s najväčším korálkovým prsteňom aké som kedy videla, naši si kúpili hriešne drahý Chardonnay, len tak z rozmaru a pre radosť a konečne sme sa pobrali ,,domov“. A teraz sedím... ešte stále mám dôvod na oslavu. Aešte 5 minút budem mať... dnes je to sedem mesiacov odkedy som sa v kŕčoch zvíjala pred bagetériou a ten pekelník (rozumej môj priateľ) mi pomáhal aby som sa na Hlavnej nezložila... a ako inak sa to mohlo skončiť ako jednou pusou namiesto Ďakujem, ktorá začala ... to čo stále trvá.. tak toľko... na dnes... Kubi... Blahoželám, a Vám ostatným

Au Revoir



20.augusta
Hm... veci mám nachystané, všetko ostatné pobalené, moja pleť má príjemnú farbu slabej kávy, zajtra ráno vyrážame. Je čudné, že ešte včera ráno a posledný týždeň som sa nemohla tohto okamihu dočkať, ale teraz, keď už mám polku vecí poodnášanú, všetky knihy, ktoré som si dala za úlohu bezpodmienečne prečítať sú prečítané a zamknuté v aute spolu s filmami v štýlovej darčekovej taške, v ktorej si včera rodičia kúpili víno. Tašku som musela držať odspodu lebo nepochybne by sa pretrhla...
A teda teraz v tento slávnostný okamih ma zrazu až tak neteší... niežeby som sa netešila domov... to samozrejme nie... lebo Kubiho sa už nemôžem dočkať... a aj keď toho roku zrejme moja krvná skupina nieje na jedálničku miestnych ani žiadnych iných komárov, aleaj pocit,že musím vôbec dávať pozor na to, aby sa nejaké suňogy nedostali dovnútra,pretože krvé skupiny mojej rodinky zjavne na jedálničku sú. Doma určite nič také nebude. Ale... ešte je tu jedna vec. Ktorá ma nielen trochu, ale celkom dosť trápi... neberúc do úvahy moje úchylné sny o ceruzkách...ma celkom desí 27.august... vlastne celý ten týždeň odkedy prídem domov až do pondelka bude zjavne dosť ťažký... Ja viem... viem Kristin, že Ty tu budeš stále keď to bude možné, ale najbližšie 7. decembra. V sobotu sa samozrejme chystá 1.KBM (pre nezasvätených 1.košický bikemaratón) takže je to o deň menej, čo budem s ňou... ALE NIČTO!!! Lebo mi sľúbila, že ešte raz naposledy pôjde so mnou na spinning. A možno sa mi ju podarí ešte prehovoriť aj na maratón. A možno ju ešte vytiahneme aj na tú Lajošku, na ktorú sa už dobré tri mesiace chystáme... no nič... začínam mať zlý pocit zo seba... mamka pracuje... idem asi aj ja... takže zasa ale už definitívne... dovolenkovo...

AU REVOIR...
Letu, slnku,... a..a tak 

Milý priateľu,

 

píšem Ti tento list, aby si vedel, čo vštko mi teraz lieta hlavou...

Je toho asi...dosť, každý večer mám povinné rande s novým laptopom a vraciam sa potichu asi tak polroka naspäť a keď už ničím iným tak filozofickými debatami a mužskými a ženskými múdrosťami... Na narodeniny som dostala zaujímavú informáciu a kyticu červených ruží... vieš... informáciu, ktorá by ma pred polrokom mimoriadne potešila a vrátila mi chuť do života, ale vtedy som ešte netušila, že niekoľko večerov strávených pri počítači a niekoľko stretnutí pri spinneri ešte v noci sa vypracuje do vzťahu, ktorý trvá a trvá a trvá... a ktorý si nedám za nič na sevete:) a ak sa niekto zamýšľa, tak áno toto bolo tiché a tajné vyznanie lásky...

...ale ako ma dobre poznáš vieš, že sa snažím nekončiť minulosť naostro, že sa snažím vzťahy končiť v dobrom a nezrovnalosti urovnávať...a tak som teda urovnala... a je zaujímavé dostať správu... od lásky bývalej, že sa pozdravila s tou súčasnou...

chcem Ti povedať, môj Tichý priateľ, že sa mi páčili Tvoje šialene dvojzmyselné poznámky a potom akože červená tvár, ale vieš, že som Ťa hneď prekukla... a Instantej odkazujem tiež tam za oceán, že budúce leto je ešte ďaleko ale, že keď tu bude... hej... keď tu bude Leto 2008 tak bude možno najkrajšie, aké kedy zažila... pretože tak ako sateraz lúčila... sa bude o rok zvítavať...

A dostávam sa k vyvrcholeniu... zajtra sa chystám... skoro vstať, zbalím si nabitý telefón a nezopakujem minulotýždňovú chybu...budem na dosah každému, kto čo len chytí telefón do ruky a žiadne zúfalstvo v očiach ani inde sa konať nebude...tiež sa ti priateľu chcem pochváliť, a zároveň položiť otázku, na ktorej visí moja spokojnosť... červený telefón v izbe bude... bol povolený a odsúhlasený... a už len ostáva ho zohnať... a nepovedz mi, že v tej zapadnutej uličke v Kitchenshope v Canterbury ho majú, pretože to viem... len až tam sami poň nechce... ak náhodou nájdeš niečo bližšie, tak sa mi ozvi hej?

tak Ťa teda na dnes opustím... poprajem Ti dobrú noc...Easym pošlem nežný letecký bozk do fajčiarska... a idem tajne plánovať ďalšiu Bosorácku session.. tú poslednú... lebo... aj keď je ťažké... jej povedať maj sa... raz musíme... ale ona bude chodiť za nami... a pri dobrej finančnej situácii aj my za ňou... Ale myslím, že náš mimozemský vyslanec spolu z Nostradamovsky-einsteinovským mozgomsa vráti a keď sa jej tam v Oxforde náhodou zapáči tak sa vráti už s maturitou a my jej budeme môcť len ticho závidieť...

posielam želanie pokoja každému,kto došiel až sem a materské pusy na čelo Linde a Tomimu... a.. Linda... peace for your sadra:P

Zalistovala som na Lyrkinom blogu...

a našla som tam toto... teda... len sčasti... ale vďaka nej mám aj ja...

16 yearz old...

Už 18 minút nemám narodky:)...
celkom som sa bála, že keď odbije polnoc na desiateho, či mi nevypadajú vlasy, či celá nezošediviem, či mi nevypadajú zuby, budem mať jemné kosti... a všetko... a tak som dostala sľúbené barličky s odrazkami a vykanie... a tak teda mi teraz dvaja malí bezočiví freerideri chú až do septembra vykať, až kým nebudeme zasa všetci rovnocenní.
Môžem jednoznačne povedať, že to dnes bolo iné ako minulý rok... viac vody z neba a menej na zemi, celkom nepríjemné počasie a úplne obyčajná večera namiesto luxusných krabov a morských príšeriek bábovečka od Jakubka:)
Aj napriek menšiemu luxusu som si to užila... ato doslovne... latte, červené ružičky, žlté ružičky....a jedno obrovské prekvapenie... doslovný šok... facka z minulosti.... a malý Jakub sa rozhodol, že ráno nabehne opraví mamke defekt a berie ma do lesa... chcela som podať čo najstručnjší prehľad dnešného dňa a samozrejme sa poďakovať, že nejakej chudere sa zvýšilo číslo v kolónke "vek"...
A viete čo ešte?
huh...milujem Harryho Pottera...:)

Jíííícha a prvý týždeň za nami...

Viete nechcem podávať túto, pre mnohých dosť deprimujúce hlásenie, ale po prvom týždni strávenom doma som zaznamenala zvýšené množstvo emócií, ako sú nuda... a na počudovanie únava... Viete hanbím sa za to, že prídu prázdniny, na ktoré sme všetci čakali od konca tých posledných a ja niesom schopná sa na ne tešiť... a z nich tešiť... Viete niežeby som nebola rada, že konečne môžem vstávať ráno naobed a že si plnohodnotne môžem užívať tú lesklú vec zapojenú do PC s Macíčkom sa vkuse na seba
škeriť, cez videochat, pretože tieto dorbnosti sú fakt super, ale ja nemám ešte ani prázdninovú náladu, žiadne prázdninové počasie nevladne a budem rada ak zajtra pôjdeme do Slanca a aspoň trošku si pripomenieme, že naozaj už je akotak voľno...


A viete za ten čas čo som sa zasa neozvala sa udiala jedna celkom zaujímavá vec... zasa sme my bosorky mali posedenie u Lyrky... to viete, filmy, slzy... a dobrá nálada...
Uznala som, že tri plakacie filmy sú už veľa aj na mňa, ale samozrejme som si ich užila... litre a litre kvalitného... čaju a potom nedočkavé čakanie pred wéckom:P... niekedy sa aj vreckovky zišli, ale nijako sme sa nimi nezaťažovali, hoci myslím, že ja jediná som dala svojím slzám aj fyzickú podobu... ale no uznajte... a nepoplačte si nad tým úžasným hipisákom, čo odchádza do vojny, ale nad tým týpkom so zošpúlenými ústami a plačúcej Buffy, ktorej zobrali jej krížik s bielym práškom... alebo sa pokúste aby vám nezvlhli oči, keď sa potvrdzuje pravidlo, že na posratého ešte aj budár spadne... cesta do postele o šiestej ráno... acesta na WC akože uprostred noci okolo desiatej... telefonát ockovi o pol dvanástej, že ešte spíme a domov sa nijako neponáhľam... viete milujem tie večery u Lyrky... máte pocit, že ste na 20 hodín vypadli z reality a stali sa súčasťou rozprávky o troch pôvabných a úžasných čarodejniciach...

Ten najčudnejší posledný deň...

Vraví sa, že koniec dobrý, vštko dobré, ale ak mám práve z konca zmiešané pocity?
Teda hneď ráno sa mi podatilo zaspať... Vstala som pred pol ôsmou, Pepe to stíhala len tak tak... a krásne bodkované šatičky jej ozaj sadli...Ja som si ešte desať minút poležala a potom som začala vyhadzovať šatník... nakoniec som stavila na overené bodky a s čudným pocitom som odišla z domu...
Najhoršie na tom bolo, že čudný pocit som nemala z kociek, ktoré presvitali z podprsenky cez pavučinkové tričko, ale z toho, že niečo bude, ako nemá byť...
Stratené a zabité dve hodiny v kostole a nenávistné a znechutené pohľady na Krackena mi celkom pokazili dojem z dnešného dňa... "a chcel by som vám s radosťou oznámiť, že nám pridelili budovu na Škultétyho 10"... PANEBOŽE... chce sa mi plakať... je to odporná, socialistická škatuľa... viete... ak niektorí čítajú blog pravidelne a pozorne a od začiatku, tak vedia, čo to znamená krásne slovo ČUČCHE... tento pekný nezmysel vymyslel môj tati na dovolenke a označoval ním... ducha... ducha možno okamihi... miesta... a naša krásna školička mala čučche... ale teraz... nám budú na chrbát dýchAť socialistické steny...a...a...a tak... takže sme po úžasne precítenom príhovore vedúceho odišli do tried, vypratali ju... a zažila som ozaj najčudnejšie odovzdávanie vysvedčení, aké si pamätám...sedeli sme na zemi v prázdnej triede... a postupne sme si chodili po zdrapy...

S Lyrkou a Kristin sme si potom spravili ozaj čarovné popoludnie... asi preto, že sa nám nechcelo ako polke Košíc pridať sa k potencionálnym prípadom otravvy alkoholom... krásny nápad na výstup na severnú vežu padol, pretože severná veža nemá automatiku.. a ujo zvonár sa o ňu nerád delí... tak sme si dali sahlep, pitu a šli sme plakať ku nášmu novému pôsobisku...a ozaj nechýbalo veľa a boli by mi vytryskli slzy... šla som domov, odstrániť horčicu z novej blúzky a potom dať na týždeň zbohom Jakubkovi, pretožš ten si ide užívať vodičku...
A viete, milujem večery s Jakubkom... ale aj večery s Lyrou sú svojím spôsobom čarovné... koláčiky a čajíky, toasty... a dnes aj čarovný Paríž... zasa mi povedali Saša s priamkou... (dlhý Londýnsky príbeh...) stretli sme tooooľko ľudí... od malého Jurka, cez malého Kubíka s novou frajerkou, ktorá na mňa celkom zazerala... :P až po Rastíka s Tomim a Paťom... a vychýrenú 1.A...

A teraz rozmýšľam, že keby som vstala načas, či by bol tento čudný deň iný...alebo, či by bol čudný ešte viacej...

Nakoniec hláška dňa... "Keď Ti žena ponúkne prso, vezmi jej podprsenku a uvidíš obe..."

huhah... 20.jún a nuda...

Začínam mať asi šialený pocit, že sa mi to všetko viacej páčilo, keď som vstávala do školy s tým, že sa učíme... okej okej hanbím sa za svoje kacírske zmmýšľanie, ale pomaly ma chytá ten debilný pocit, že ráno vstanem a bude voľno a ja budem chciet ísť do školy a potom si spomeniem, že nejako sa do školy nejde...:)
A teraz by som oficiálne mala sedieť na nemčine, pretože nám troško kvôli horúčavám skrátili trápenia, ale som si povedala, že na informe mi to vyhovuje viacej a a na nemčinu som sa vysr... a užívam si sladkej nudy... po tomto nás čaká už iba estetika... vlastne... nie ona už začala:) tak zatiaľ:)

Ja neveríííím...

Keby ste mi minulý rok povedali, že budem jazdiť so svojím priateľom a otcom na cyklistické preteky akéhokoľvek druhu poslala by som vás pekne do riti a spýtala by som sa, či nemáte úpal...
A dnes som už zas bola svedkom dačoho úžasného... ako realizačný tím sme sa vybrali s ockovými kamarátmi povzbudiť ocka na jeho prvých vážnych pretekoch po rokoch... Keď ma mamka zobudila o 4:45 ráno pre istotu som sa na hodinky ani nepozrela aby ma len ten čas nehodil do postele späť...
Presne o štvrť na šesť sme s ockom horko ťažko naložili bike na strešný nosič a začala sa naša púť...
Presne o pol šiestej sme pristavili auto na Hrnčiarskej a naložili všetkým cyklistom známeho "Dubiho", ktorý je spolu s mojím ockom známy tým, že priberajú, lebo chodia v noci s obchádzkami na záchod. Dubiho bike do kufra a nasledovala posledná zastávka, SOU dopravné a naloženie posledného člena realizačného tímu, ktorého si môj api pamätal ešte zo svojích mladých liet s dvomi afgánskymi chrtmi.
Namáhavá cesta a úvahy o tom, či o šiestej sú na cestách policajti nás dohnali k tomu, že v Polomke bol ocko nútený zastať, kúpili sa dve pivká, jedna čokoládka a pokračovalo sa až na miesto určenia...
Videli ste cyklistov rôznych veľkostí aj vekov na bicykloch rôznych veľkostí a vekov, ale aj akostí... Nasledovala prezentácia v budove polorozpadnutého SOU, ktoré ani nemá špecializáciu lebo tá škola bola zameraná na všetko :)...
Pomaličky dojížďali všetci a s blížiacou sa 10. hodinou aj nervozita a vypätie tých vrcholových, ktorí... hm :)
Tak sme teda s Dubim, Kubim a Zbyňom nasadli do drobčeka a pohli sa na prvé autostanovište... tam sme ich mali ešte všetkých pokope...dobreže sa nepozabíjali... tak sme ich nechali prejsť, vrátili sme sa na notoricky známe parkovisko pred SOU, Jakubko sa samozrejme nezaprel a musel si ešte vziať nejaké to papáničko...a vybrali sme sa na ďalšie stanovište... s menšími problémami, kde nás pri MENŠEJ kolízii zachránil ooobrovskýý ockov drobček a len sme oškreli disky na kolesách sme dorazili akurát aby sme stihli tých našich... pekne sme sa usmiali...urobili zopár fotiek... zjedli ryžový nákyp a otočili sme to naspäť ku SOU
Veni vidi vici... Prišli sme... videli sme... kúpili sme si Kofolu a už sme len čakali na tých našich tatikov pod topoľmi, pretože moja pokožka medzitým nabrala prasiatkoružovú farbu...
Easy starší to poňal s úsmevom a s úsmevom si aj tretí prešiel cieľovou rovinkou vo svojej kategórii. Dlho dlho som čakala na svojho apuho, trošku to už prechádzalo do strachu, ale herec to je a zvládol to ako sa patrí, hoci sám povedal, že na cieľovej čiare prežil svoju smrť...
To čo nasledovalo nebolo nijako extra akčné... akurát povedať ockovi o škrabancoch na disku... a bitka o sprchy...potom už len čakanie na posledných... z trate hobby, z trate krátkej a dlhej... Easy senior hodil úsmev 40 do objektívov, a odniesol si bronzovú plaketku so sympatickým cyklistom...my sme čakali už len na tombolku :)
A tak sa stalo, že Jakubko sa zamiloval do nááádhernééého trička Fox, ktoré vyhral apu a ja sa tajne modlím aby ocimu bolo malé a tajne ho posuniem maličkému :) Keď už sme si mysleli, že sa ozaj nič nemôže stať, museli sme volať členovi tímu, ktorý medzičasom odišiel a nechal svoje číslo do tomboly, že nejako sa mu podarilo vyhrať bike v tombole a on chudák tomu nijak nevedel uveriť... už mu bolo treba nájsť len odvoz domov (tomu biku:))
a Tak teda sedím doma s pripečeným telom... normálne je vidieť, čo som mala na sebe:D a rozmýšľam kedy sa ja podujmem na niečo tak perfektné...
Adios priatelia do zbicyklovania;)

Haloo haloo haloo

Že vraj som v poslednom čase nepríjemná, že vraj sú ľudia okolo mňa pod neustálym nátlakom, že vraj som podráždená, neústupčivá, panovačná... a držím svojich priateľov POD PAPUČOU...tak ja neviem, ak vám niekomu prekážam, tak mám asi jediné možné riešenie- vykašlite sa na mňa a ja sa vám nebudem pliesť do života, nebudem vás držať pod papučou a nebudem k vám nepríjemná... stačí povedať, že nechcete byť súčasťou môjho života a nastane... meióza... pretože, samozrejme to bude redukčné delenie, každý z nás niečo stratí, ale čo už??? Život a svet sa nezastavia, kvôli jednému skončenému priateľstvu, ani kvôli jednému excentrickému egocentrickému egoistovi...
Dnes som začala s upravovaním dávno pokazených a skončených vzťahov a ono sa to rozhýbalo... a... nakoniec, ale som vybuchla niekde, kde to nikto nečakal, ale asi som to už potrebovala...
Nadnes toľko... zajtra ma čaká ďalší cyklistický výjazd do Brezna...takže sa na to idem vyspať...

Náš Výlet;)

Mary Long

Mary Long is a hypocrite
She does all the things that she tells us not to do
Selling filth from a corner shop
And knitting patterns to the high street queue
She paints roses, even makes them smell good
And then she draws titties on the khazy wall
Drowns kittens just to get a thrill
And writes sermons in the Sunday Chronicle

How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?

Mary told Johnny not to write such trash
Said it was a waste of public money
She made a fuss, they made apologies
But everybody thought the show was funny
When the nation knew you'd had children
It came as such a surprise
We really didn't know you'd had it in you
How you did it we can only surmise

How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?

Mary Long, you're not alone
But you're a long way behind our times
What we do in full frontal view
Is more honest than your clean-up mind
What I'm saying, Mary Long is
When you can spare a minute
Go find your friend the porny Lord
Dig your self a hole and jump in it

How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?