Milý priateľu,

 

píšem Ti tento list, aby si vedel, čo vštko mi teraz lieta hlavou...

Je toho asi...dosť, každý večer mám povinné rande s novým laptopom a vraciam sa potichu asi tak polroka naspäť a keď už ničím iným tak filozofickými debatami a mužskými a ženskými múdrosťami... Na narodeniny som dostala zaujímavú informáciu a kyticu červených ruží... vieš... informáciu, ktorá by ma pred polrokom mimoriadne potešila a vrátila mi chuť do života, ale vtedy som ešte netušila, že niekoľko večerov strávených pri počítači a niekoľko stretnutí pri spinneri ešte v noci sa vypracuje do vzťahu, ktorý trvá a trvá a trvá... a ktorý si nedám za nič na sevete:) a ak sa niekto zamýšľa, tak áno toto bolo tiché a tajné vyznanie lásky...

...ale ako ma dobre poznáš vieš, že sa snažím nekončiť minulosť naostro, že sa snažím vzťahy končiť v dobrom a nezrovnalosti urovnávať...a tak som teda urovnala... a je zaujímavé dostať správu... od lásky bývalej, že sa pozdravila s tou súčasnou...

chcem Ti povedať, môj Tichý priateľ, že sa mi páčili Tvoje šialene dvojzmyselné poznámky a potom akože červená tvár, ale vieš, že som Ťa hneď prekukla... a Instantej odkazujem tiež tam za oceán, že budúce leto je ešte ďaleko ale, že keď tu bude... hej... keď tu bude Leto 2008 tak bude možno najkrajšie, aké kedy zažila... pretože tak ako sateraz lúčila... sa bude o rok zvítavať...

A dostávam sa k vyvrcholeniu... zajtra sa chystám... skoro vstať, zbalím si nabitý telefón a nezopakujem minulotýždňovú chybu...budem na dosah každému, kto čo len chytí telefón do ruky a žiadne zúfalstvo v očiach ani inde sa konať nebude...tiež sa ti priateľu chcem pochváliť, a zároveň položiť otázku, na ktorej visí moja spokojnosť... červený telefón v izbe bude... bol povolený a odsúhlasený... a už len ostáva ho zohnať... a nepovedz mi, že v tej zapadnutej uličke v Kitchenshope v Canterbury ho majú, pretože to viem... len až tam sami poň nechce... ak náhodou nájdeš niečo bližšie, tak sa mi ozvi hej?

tak Ťa teda na dnes opustím... poprajem Ti dobrú noc...Easym pošlem nežný letecký bozk do fajčiarska... a idem tajne plánovať ďalšiu Bosorácku session.. tú poslednú... lebo... aj keď je ťažké... jej povedať maj sa... raz musíme... ale ona bude chodiť za nami... a pri dobrej finančnej situácii aj my za ňou... Ale myslím, že náš mimozemský vyslanec spolu z Nostradamovsky-einsteinovským mozgomsa vráti a keď sa jej tam v Oxforde náhodou zapáči tak sa vráti už s maturitou a my jej budeme môcť len ticho závidieť...

posielam želanie pokoja každému,kto došiel až sem a materské pusy na čelo Linde a Tomimu... a.. Linda... peace for your sadra:P