V bielom župane...

Včera večer som urobila veľký krok... resp.neurobila som nič, nebola som nepríjemná, nerozlakala som sa, nečervenala a to som ani nemala v taške žiadne fretky. Len som tam ticho sedela a nikomu som skoro nič nepovedala, nesnažila som sa zabaviť ľudí, ktorí o mňa doteraz nestáli, nesnažila som sa dostať do skupiny ľudí,ktorá ma doteraz odmietala a ja som len uvažovala, čo som zmenila, že som zrazu bola v tej spoločnosti vítaná...
Vytiahla som červené Conversky, vrátila knihy do knižnice odskúšala Jakubkovu novú lásku, len tú ockovu som zatiaľ mohla iba pohladiť zrakom. Teda naša rodina má nového člena... mamka sa s tým síce nestotožňuje, ale myslím, že te Scott Speedster 20 si ten prívlastok možno aj zaslúži...
Teda ale... po klasickom sbotnom upratovaní som si klasicky sobotne zasadla ku Škaredej Betty a jediná vec, ktorá nie je úplne klasicky sobotná... vonku je vidno:)...
Idem sa chystať... okrem toho, že večer si vyrazíme s Maličkým,ešte musím mamku vytiahnuť niekam na ... koláčik:)