O mojom zverinci...

Už je to raz tak, že keby Petrinu triednu aspoň raz zaujímalo aj to, čo sa deje v jej triede a v hlavách jej detí a nielen to, či sú natreté lavice a či je v triede nový gumolit, možno by som sa posledých 5 mesiacov dnes nesala už tretíkrát pod mamkine nohy aby mi prezrela hrivu...

Ale na moje veľké potešenie a radosť žiaden osamelý, ani neosamelý bežec mi z hlavy nevypadol a tak si môžem zasa raz v pokoji ľahnúť s pocitom, že Orthosan si budem do vlasov dávať už len preventívne...a samozrejme, že aj hlava mi za naftalínom bude smrdieť LEN!!! preventívne;)

Inak sme včera s maličkou vybehli, že ideme aspoň trošku skrotiť vlasy, keď už sa v poslednom čase tak často naháňame za lezúcimi kamošmi a vzišiel z toho úžasný retro účes... petra po sto rokoch zasa vyzerá ako ozajstné dievča a nie ako omyl prírody:)

A ja... ja okrem toho, že som si vydýchla a chvíľu som vzdychala nad úžasným Ryanom Wolfom... som zasa zasadla na slovenčinu pretože náš "Permanent Evil" zasa útočí po minulotýždňovom teste z gramatiky sa závratnou rýchlosťou blíži zajtrajšia literatúra a úúúúžasný slovenský realizmus...

A čo si z tohto večera odnesiem??? No nič, akurát opuchnuté oči a možno predsa zopár zaujímavých poznanií...že Timrava bola akási feministická ženská, podľa ktorej si ženy vystačili samé (hmmm:D)... Ďalej, že Kukučín celkom dosť cestoval... že Starsky (copyright má Kristin) by bol celkom sympatická dedko, aspoň z fotiek, kebyže si život neničil debilnými dielami, ktoré každý číta len z donútenia... samozrejme, že si navždy zapamútám poznámku poznačenú z hodeiny Prof.Černoškovej, že v skutočnosti tie diela možno žiadnu umeleckú hodnotu nemajú, ale nič iné jednoducho nemáme:)...

Asi toľko:) do zbláznenia priatelia...

Zasa skoro voľný večer:)

Keď som písala mail Rasťovi, celkom sa mi zapáčilo ako mi prsty behali po klávesnici a rozhodla som sa, že sa zasa raz prihovorím svojím cteným čitateľom... Aj keď dúfam, že na mňa nezanevreli po toľkých odmlkách:)

viete snažila som sa učiť na zajtra... ale nejako ma už nič neženie:) je síce prevda, že predstava troják na vysvečku ma nijako nenadchýna, ale Londýn definitívne padol, čiže som sa trošku obšmietala okolo PSP... potom okolo poriadkovania, len do bioly sa mi vôbec nechce pozrieť a o chémii ani nehovorím...

do slepej tabuľky na zadnej strane tej originálnej som centrofixkou napísala to, čo tam patrí a s dobrým pocitom na duši som ten kus laminovaného papiera šmarila do tašky... mala som v pláne dnes večer si ešte nejako aktivovať internet banking...ale neviem neviem:) je celkom dosť hodín...

Pepa sa nám zo svojho výletu už ozvala a zisťujem, že to malé decko možno už ani nie je talé malé decko, ako som si myslela...

Ak ťa, môj ctený čitateľ, skorým koncom znechutím, sklamem alebo čokoľvek iné, zlé, len dúfam, že chápeš... že sa rozbieham nanovo a budem sa znažiť:)

Keby ste nevedeli....