Vraví sa, že koniec dobrý, vštko dobré, ale ak mám práve z konca zmiešané pocity?
Teda hneď ráno sa mi podatilo zaspať... Vstala som pred pol ôsmou, Pepe to stíhala len tak tak... a krásne bodkované šatičky jej ozaj sadli...Ja som si ešte desať minút poležala a potom som začala vyhadzovať šatník... nakoniec som stavila na overené bodky a s čudným pocitom som odišla z domu...
Najhoršie na tom bolo, že čudný pocit som nemala z kociek, ktoré presvitali z podprsenky cez pavučinkové tričko, ale z toho, že niečo bude, ako nemá byť...
Stratené a zabité dve hodiny v kostole a nenávistné a znechutené pohľady na Krackena mi celkom pokazili dojem z dnešného dňa... "a chcel by som vám s radosťou oznámiť, že nám pridelili budovu na Škultétyho 10"... PANEBOŽE... chce sa mi plakať... je to odporná, socialistická škatuľa... viete... ak niektorí čítajú blog pravidelne a pozorne a od začiatku, tak vedia, čo to znamená krásne slovo ČUČCHE... tento pekný nezmysel vymyslel môj tati na dovolenke a označoval ním... ducha... ducha možno okamihi... miesta... a naša krásna školička mala čučche... ale teraz... nám budú na chrbát dýchAť socialistické steny...a...a...a tak... takže sme po úžasne precítenom príhovore vedúceho odišli do tried, vypratali ju... a zažila som ozaj najčudnejšie odovzdávanie vysvedčení, aké si pamätám...sedeli sme na zemi v prázdnej triede... a postupne sme si chodili po zdrapy...
S Lyrkou a Kristin sme si potom spravili ozaj čarovné popoludnie... asi preto, že sa nám nechcelo ako polke Košíc pridať sa k potencionálnym prípadom otravvy alkoholom... krásny nápad na výstup na severnú vežu padol, pretože severná veža nemá automatiku.. a ujo zvonár sa o ňu nerád delí... tak sme si dali sahlep, pitu a šli sme plakať ku nášmu novému pôsobisku...a ozaj nechýbalo veľa a boli by mi vytryskli slzy... šla som domov, odstrániť horčicu z novej blúzky a potom dať na týždeň zbohom Jakubkovi, pretožš ten si ide užívať vodičku...
A viete, milujem večery s Jakubkom... ale aj večery s Lyrou sú svojím spôsobom čarovné... koláčiky a čajíky, toasty... a dnes aj čarovný Paríž... zasa mi povedali Saša s priamkou... (dlhý Londýnsky príbeh...) stretli sme tooooľko ľudí... od malého Jurka, cez malého Kubíka s novou frajerkou, ktorá na mňa celkom zazerala... :P až po Rastíka s Tomim a Paťom... a vychýrenú 1.A...
A teraz rozmýšľam, že keby som vstala načas, či by bol tento čudný deň iný...alebo, či by bol čudný ešte viacej...
Nakoniec hláška dňa... "Keď Ti žena ponúkne prso, vezmi jej podprsenku a uvidíš obe..."
Friday, June 29, 2007
Wednesday, June 20, 2007
huhah... 20.jún a nuda...
Začínam mať asi šialený pocit, že sa mi to všetko viacej páčilo, keď som vstávala do školy s tým, že sa učíme... okej okej hanbím sa za svoje kacírske zmmýšľanie, ale pomaly ma chytá ten debilný pocit, že ráno vstanem a bude voľno a ja budem chciet ísť do školy a potom si spomeniem, že nejako sa do školy nejde...:)
A teraz by som oficiálne mala sedieť na nemčine, pretože nám troško kvôli horúčavám skrátili trápenia, ale som si povedala, že na informe mi to vyhovuje viacej a a na nemčinu som sa vysr... a užívam si sladkej nudy... po tomto nás čaká už iba estetika... vlastne... nie ona už začala:) tak zatiaľ:)
A teraz by som oficiálne mala sedieť na nemčine, pretože nám troško kvôli horúčavám skrátili trápenia, ale som si povedala, že na informe mi to vyhovuje viacej a a na nemčinu som sa vysr... a užívam si sladkej nudy... po tomto nás čaká už iba estetika... vlastne... nie ona už začala:) tak zatiaľ:)
Saturday, June 16, 2007
Ja neveríííím...
Keby ste mi minulý rok povedali, že budem jazdiť so svojím priateľom a otcom na cyklistické preteky akéhokoľvek druhu poslala by som vás pekne do riti a spýtala by som sa, či nemáte úpal...
A dnes som už zas bola svedkom dačoho úžasného... ako realizačný tím sme sa vybrali s ockovými kamarátmi povzbudiť ocka na jeho prvých vážnych pretekoch po rokoch... Keď ma mamka zobudila o 4:45 ráno pre istotu som sa na hodinky ani nepozrela aby ma len ten čas nehodil do postele späť...
Presne o štvrť na šesť sme s ockom horko ťažko naložili bike na strešný nosič a začala sa naša púť...
Presne o pol šiestej sme pristavili auto na Hrnčiarskej a naložili všetkým cyklistom známeho "Dubiho", ktorý je spolu s mojím ockom známy tým, že priberajú, lebo chodia v noci s obchádzkami na záchod. Dubiho bike do kufra a nasledovala posledná zastávka, SOU dopravné a naloženie posledného člena realizačného tímu, ktorého si môj api pamätal ešte zo svojích mladých liet s dvomi afgánskymi chrtmi.
Namáhavá cesta a úvahy o tom, či o šiestej sú na cestách policajti nás dohnali k tomu, že v Polomke bol ocko nútený zastať, kúpili sa dve pivká, jedna čokoládka a pokračovalo sa až na miesto určenia...
Videli ste cyklistov rôznych veľkostí aj vekov na bicykloch rôznych veľkostí a vekov, ale aj akostí... Nasledovala prezentácia v budove polorozpadnutého SOU, ktoré ani nemá špecializáciu lebo tá škola bola zameraná na všetko :)...
Pomaličky dojížďali všetci a s blížiacou sa 10. hodinou aj nervozita a vypätie tých vrcholových, ktorí... hm :)
Tak sme teda s Dubim, Kubim a Zbyňom nasadli do drobčeka a pohli sa na prvé autostanovište... tam sme ich mali ešte všetkých pokope...dobreže sa nepozabíjali... tak sme ich nechali prejsť, vrátili sme sa na notoricky známe parkovisko pred SOU, Jakubko sa samozrejme nezaprel a musel si ešte vziať nejaké to papáničko...a vybrali sme sa na ďalšie stanovište... s menšími problémami, kde nás pri MENŠEJ kolízii zachránil ooobrovskýý ockov drobček a len sme oškreli disky na kolesách sme dorazili akurát aby sme stihli tých našich... pekne sme sa usmiali...urobili zopár fotiek... zjedli ryžový nákyp a otočili sme to naspäť ku SOU
Veni vidi vici... Prišli sme... videli sme... kúpili sme si Kofolu a už sme len čakali na tých našich tatikov pod topoľmi, pretože moja pokožka medzitým nabrala prasiatkoružovú farbu...
Easy starší to poňal s úsmevom a s úsmevom si aj tretí prešiel cieľovou rovinkou vo svojej kategórii. Dlho dlho som čakala na svojho apuho, trošku to už prechádzalo do strachu, ale herec to je a zvládol to ako sa patrí, hoci sám povedal, že na cieľovej čiare prežil svoju smrť...
To čo nasledovalo nebolo nijako extra akčné... akurát povedať ockovi o škrabancoch na disku... a bitka o sprchy...potom už len čakanie na posledných... z trate hobby, z trate krátkej a dlhej... Easy senior hodil úsmev 40 do objektívov, a odniesol si bronzovú plaketku so sympatickým cyklistom...my sme čakali už len na tombolku :)
A tak sa stalo, že Jakubko sa zamiloval do nááádhernééého trička Fox, ktoré vyhral apu a ja sa tajne modlím aby ocimu bolo malé a tajne ho posuniem maličkému :) Keď už sme si mysleli, že sa ozaj nič nemôže stať, museli sme volať členovi tímu, ktorý medzičasom odišiel a nechal svoje číslo do tomboly, že nejako sa mu podarilo vyhrať bike v tombole a on chudák tomu nijak nevedel uveriť... už mu bolo treba nájsť len odvoz domov (tomu biku:))
a Tak teda sedím doma s pripečeným telom... normálne je vidieť, čo som mala na sebe:D a rozmýšľam kedy sa ja podujmem na niečo tak perfektné...
Adios priatelia do zbicyklovania;)
A dnes som už zas bola svedkom dačoho úžasného... ako realizačný tím sme sa vybrali s ockovými kamarátmi povzbudiť ocka na jeho prvých vážnych pretekoch po rokoch... Keď ma mamka zobudila o 4:45 ráno pre istotu som sa na hodinky ani nepozrela aby ma len ten čas nehodil do postele späť...
Presne o štvrť na šesť sme s ockom horko ťažko naložili bike na strešný nosič a začala sa naša púť...
Presne o pol šiestej sme pristavili auto na Hrnčiarskej a naložili všetkým cyklistom známeho "Dubiho", ktorý je spolu s mojím ockom známy tým, že priberajú, lebo chodia v noci s obchádzkami na záchod. Dubiho bike do kufra a nasledovala posledná zastávka, SOU dopravné a naloženie posledného člena realizačného tímu, ktorého si môj api pamätal ešte zo svojích mladých liet s dvomi afgánskymi chrtmi.
Namáhavá cesta a úvahy o tom, či o šiestej sú na cestách policajti nás dohnali k tomu, že v Polomke bol ocko nútený zastať, kúpili sa dve pivká, jedna čokoládka a pokračovalo sa až na miesto určenia...
Videli ste cyklistov rôznych veľkostí aj vekov na bicykloch rôznych veľkostí a vekov, ale aj akostí... Nasledovala prezentácia v budove polorozpadnutého SOU, ktoré ani nemá špecializáciu lebo tá škola bola zameraná na všetko :)...
Pomaličky dojížďali všetci a s blížiacou sa 10. hodinou aj nervozita a vypätie tých vrcholových, ktorí... hm :)
Tak sme teda s Dubim, Kubim a Zbyňom nasadli do drobčeka a pohli sa na prvé autostanovište... tam sme ich mali ešte všetkých pokope...dobreže sa nepozabíjali... tak sme ich nechali prejsť, vrátili sme sa na notoricky známe parkovisko pred SOU, Jakubko sa samozrejme nezaprel a musel si ešte vziať nejaké to papáničko...a vybrali sme sa na ďalšie stanovište... s menšími problémami, kde nás pri MENŠEJ kolízii zachránil ooobrovskýý ockov drobček a len sme oškreli disky na kolesách sme dorazili akurát aby sme stihli tých našich... pekne sme sa usmiali...urobili zopár fotiek... zjedli ryžový nákyp a otočili sme to naspäť ku SOU
Veni vidi vici... Prišli sme... videli sme... kúpili sme si Kofolu a už sme len čakali na tých našich tatikov pod topoľmi, pretože moja pokožka medzitým nabrala prasiatkoružovú farbu...
Easy starší to poňal s úsmevom a s úsmevom si aj tretí prešiel cieľovou rovinkou vo svojej kategórii. Dlho dlho som čakala na svojho apuho, trošku to už prechádzalo do strachu, ale herec to je a zvládol to ako sa patrí, hoci sám povedal, že na cieľovej čiare prežil svoju smrť...
To čo nasledovalo nebolo nijako extra akčné... akurát povedať ockovi o škrabancoch na disku... a bitka o sprchy...potom už len čakanie na posledných... z trate hobby, z trate krátkej a dlhej... Easy senior hodil úsmev 40 do objektívov, a odniesol si bronzovú plaketku so sympatickým cyklistom...my sme čakali už len na tombolku :)
A tak sa stalo, že Jakubko sa zamiloval do nááádhernééého trička Fox, ktoré vyhral apu a ja sa tajne modlím aby ocimu bolo malé a tajne ho posuniem maličkému :) Keď už sme si mysleli, že sa ozaj nič nemôže stať, museli sme volať členovi tímu, ktorý medzičasom odišiel a nechal svoje číslo do tomboly, že nejako sa mu podarilo vyhrať bike v tombole a on chudák tomu nijak nevedel uveriť... už mu bolo treba nájsť len odvoz domov (tomu biku:))
a Tak teda sedím doma s pripečeným telom... normálne je vidieť, čo som mala na sebe:D a rozmýšľam kedy sa ja podujmem na niečo tak perfektné...
Adios priatelia do zbicyklovania;)
Friday, June 15, 2007
Haloo haloo haloo
Že vraj som v poslednom čase nepríjemná, že vraj sú ľudia okolo mňa pod neustálym nátlakom, že vraj som podráždená, neústupčivá, panovačná... a držím svojich priateľov POD PAPUČOU...tak ja neviem, ak vám niekomu prekážam, tak mám asi jediné možné riešenie- vykašlite sa na mňa a ja sa vám nebudem pliesť do života, nebudem vás držať pod papučou a nebudem k vám nepríjemná... stačí povedať, že nechcete byť súčasťou môjho života a nastane... meióza... pretože, samozrejme to bude redukčné delenie, každý z nás niečo stratí, ale čo už??? Život a svet sa nezastavia, kvôli jednému skončenému priateľstvu, ani kvôli jednému excentrickému egocentrickému egoistovi...
Dnes som začala s upravovaním dávno pokazených a skončených vzťahov a ono sa to rozhýbalo... a... nakoniec, ale som vybuchla niekde, kde to nikto nečakal, ale asi som to už potrebovala...
Nadnes toľko... zajtra ma čaká ďalší cyklistický výjazd do Brezna...takže sa na to idem vyspať...
Dnes som začala s upravovaním dávno pokazených a skončených vzťahov a ono sa to rozhýbalo... a... nakoniec, ale som vybuchla niekde, kde to nikto nečakal, ale asi som to už potrebovala...
Nadnes toľko... zajtra ma čaká ďalší cyklistický výjazd do Brezna...takže sa na to idem vyspať...
Tuesday, June 12, 2007
Monday, June 11, 2007
Mary Long
Mary Long is a hypocrite
She does all the things that she tells us not to do
Selling filth from a corner shop
And knitting patterns to the high street queue
She paints roses, even makes them smell good
And then she draws titties on the khazy wall
Drowns kittens just to get a thrill
And writes sermons in the Sunday Chronicle
How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?
Mary told Johnny not to write such trash
Said it was a waste of public money
She made a fuss, they made apologies
But everybody thought the show was funny
When the nation knew you'd had children
It came as such a surprise
We really didn't know you'd had it in you
How you did it we can only surmise
How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?
Mary Long, you're not alone
But you're a long way behind our times
What we do in full frontal view
Is more honest than your clean-up mind
What I'm saying, Mary Long is
When you can spare a minute
Go find your friend the porny Lord
Dig your self a hole and jump in it
How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?
She does all the things that she tells us not to do
Selling filth from a corner shop
And knitting patterns to the high street queue
She paints roses, even makes them smell good
And then she draws titties on the khazy wall
Drowns kittens just to get a thrill
And writes sermons in the Sunday Chronicle
How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?
Mary told Johnny not to write such trash
Said it was a waste of public money
She made a fuss, they made apologies
But everybody thought the show was funny
When the nation knew you'd had children
It came as such a surprise
We really didn't know you'd had it in you
How you did it we can only surmise
How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?
Mary Long, you're not alone
But you're a long way behind our times
What we do in full frontal view
Is more honest than your clean-up mind
What I'm saying, Mary Long is
When you can spare a minute
Go find your friend the porny Lord
Dig your self a hole and jump in it
How did you lose your virginity, Mary Long ?
When will you lose your stupidity, Mary Long ?
Fofry v poslednej dobe
Chcela som nejakú radikálnu zmenu a asi na 10 minút som osvedčenú klasiku vymenila za takú sexi tetu s červenými perami:)
Nakoniec som sa rozhodla, že jednoducho trošku zmeniím šat a zistila som že to ide celkom jednoducho, takže snáď aj častejšie:)
V poslednom čase som sa asi viac realizovala na Myspace, ale myslím, že blog je blog a opustiť ten, čo už tradícíu má sa mi zdalo prinajlepšom nevhodné, tak som sa hodila do Deep Purple a trošku osviežila to... všetko...
Ako ste si všimli odstránila som všetky prvky vampirizmu a trošku sa začala venovať svojej obľúbenkyni Mary. Tej úbohej šľapke, čo sa do nej Deep navážajú :)
Zasa som sa začala tváriť ako postivák... Vyčistila som si ksicht, zaútočila na jemné fúziky samozrejme, že som si popálila hornú peru s tým debilným voskom, ktorý možno ani nie je celkom debilný len aj po niekoľkých skúsenostiach stále nie som dosť zbehlá... S radosťou som si uvedomila, že dnes je to asi posledný pondelok, čo som makala s pocitom, že doriti ešte sa mi treba učiť... načo zatiaľ ešte nedošlo... a že čo robím??? No snažím sa spraviť zo seba niečo viac ako som a rozširujem klebety...Ešte stále vzdávam holdy Pánovi Krylovi a chystám sa spať... s matikom... ráno ma čaká odber krvi a to len preto, že nejako to nezvládam na bicykli a mamke sa nepáčia tie modré pozdravy, čo si nosím z každej jednej bicyklovačky:p
Asi sa poručím... a pôjdem si ľahnúť k mojej milovanej matike... tak dobrú zas po dlhej dobe:)
Nakoniec som sa rozhodla, že jednoducho trošku zmeniím šat a zistila som že to ide celkom jednoducho, takže snáď aj častejšie:)
V poslednom čase som sa asi viac realizovala na Myspace, ale myslím, že blog je blog a opustiť ten, čo už tradícíu má sa mi zdalo prinajlepšom nevhodné, tak som sa hodila do Deep Purple a trošku osviežila to... všetko...
Ako ste si všimli odstránila som všetky prvky vampirizmu a trošku sa začala venovať svojej obľúbenkyni Mary. Tej úbohej šľapke, čo sa do nej Deep navážajú :)
Zasa som sa začala tváriť ako postivák... Vyčistila som si ksicht, zaútočila na jemné fúziky samozrejme, že som si popálila hornú peru s tým debilným voskom, ktorý možno ani nie je celkom debilný len aj po niekoľkých skúsenostiach stále nie som dosť zbehlá... S radosťou som si uvedomila, že dnes je to asi posledný pondelok, čo som makala s pocitom, že doriti ešte sa mi treba učiť... načo zatiaľ ešte nedošlo... a že čo robím??? No snažím sa spraviť zo seba niečo viac ako som a rozširujem klebety...Ešte stále vzdávam holdy Pánovi Krylovi a chystám sa spať... s matikom... ráno ma čaká odber krvi a to len preto, že nejako to nezvládam na bicykli a mamke sa nepáčia tie modré pozdravy, čo si nosím z každej jednej bicyklovačky:p
Asi sa poručím... a pôjdem si ľahnúť k mojej milovanej matike... tak dobrú zas po dlhej dobe:)
Subscribe to:
Comments (Atom)
