Zalistovala som na Lyrkinom blogu...

a našla som tam toto... teda... len sčasti... ale vďaka nej mám aj ja...

16 yearz old...

Už 18 minút nemám narodky:)...
celkom som sa bála, že keď odbije polnoc na desiateho, či mi nevypadajú vlasy, či celá nezošediviem, či mi nevypadajú zuby, budem mať jemné kosti... a všetko... a tak som dostala sľúbené barličky s odrazkami a vykanie... a tak teda mi teraz dvaja malí bezočiví freerideri chú až do septembra vykať, až kým nebudeme zasa všetci rovnocenní.
Môžem jednoznačne povedať, že to dnes bolo iné ako minulý rok... viac vody z neba a menej na zemi, celkom nepríjemné počasie a úplne obyčajná večera namiesto luxusných krabov a morských príšeriek bábovečka od Jakubka:)
Aj napriek menšiemu luxusu som si to užila... ato doslovne... latte, červené ružičky, žlté ružičky....a jedno obrovské prekvapenie... doslovný šok... facka z minulosti.... a malý Jakub sa rozhodol, že ráno nabehne opraví mamke defekt a berie ma do lesa... chcela som podať čo najstručnjší prehľad dnešného dňa a samozrejme sa poďakovať, že nejakej chudere sa zvýšilo číslo v kolónke "vek"...
A viete čo ešte?
huh...milujem Harryho Pottera...:)

Jíííícha a prvý týždeň za nami...

Viete nechcem podávať túto, pre mnohých dosť deprimujúce hlásenie, ale po prvom týždni strávenom doma som zaznamenala zvýšené množstvo emócií, ako sú nuda... a na počudovanie únava... Viete hanbím sa za to, že prídu prázdniny, na ktoré sme všetci čakali od konca tých posledných a ja niesom schopná sa na ne tešiť... a z nich tešiť... Viete niežeby som nebola rada, že konečne môžem vstávať ráno naobed a že si plnohodnotne môžem užívať tú lesklú vec zapojenú do PC s Macíčkom sa vkuse na seba
škeriť, cez videochat, pretože tieto dorbnosti sú fakt super, ale ja nemám ešte ani prázdninovú náladu, žiadne prázdninové počasie nevladne a budem rada ak zajtra pôjdeme do Slanca a aspoň trošku si pripomenieme, že naozaj už je akotak voľno...


A viete za ten čas čo som sa zasa neozvala sa udiala jedna celkom zaujímavá vec... zasa sme my bosorky mali posedenie u Lyrky... to viete, filmy, slzy... a dobrá nálada...
Uznala som, že tri plakacie filmy sú už veľa aj na mňa, ale samozrejme som si ich užila... litre a litre kvalitného... čaju a potom nedočkavé čakanie pred wéckom:P... niekedy sa aj vreckovky zišli, ale nijako sme sa nimi nezaťažovali, hoci myslím, že ja jediná som dala svojím slzám aj fyzickú podobu... ale no uznajte... a nepoplačte si nad tým úžasným hipisákom, čo odchádza do vojny, ale nad tým týpkom so zošpúlenými ústami a plačúcej Buffy, ktorej zobrali jej krížik s bielym práškom... alebo sa pokúste aby vám nezvlhli oči, keď sa potvrdzuje pravidlo, že na posratého ešte aj budár spadne... cesta do postele o šiestej ráno... acesta na WC akože uprostred noci okolo desiatej... telefonát ockovi o pol dvanástej, že ešte spíme a domov sa nijako neponáhľam... viete milujem tie večery u Lyrky... máte pocit, že ste na 20 hodín vypadli z reality a stali sa súčasťou rozprávky o troch pôvabných a úžasných čarodejniciach...