Tie operence by mali postrieľať

Je zvláštny pocit sedieť na posteli o trištvrte na štyri nad ránom,vidieť ako sa vonku rozvidnieva a skonštatovať, že ísť spať už vlastne asi ani nemá zmysel...
Za posledných 10 minút som si kompletne spratala stolík, odložila vyžehlené prádlo a potom len tak naivne čakala, že slnko vyjde do niekoľkých minút... zdá sa ale, že tá naša Zemička sa netočí až tak rýchlo ako by som to na ňu vlastenecky predpokladala...
V nejakom článku, ktorý napísal nejaký horlivý ornitológ som nedávno čítala, ktoré vtáky kedy začínajú svoju hlasovú činnosť a nedokázala som pochopiť,či až také psycho, že sedí o štvrtej ráno na okne a čaká,kedy ten-ktorý operenec zaškrieka... ale ako momentálne zisťujem... kebyže som ich podľa tých ich zvukov poznala tak ich počúvam asi tiež... Slnko nie a nie vyjsť... učiť sa mi už nechce... mám plné zuby komunistov aj nekomunistov a prestávky a výslovnosť l,ľ ma tiež nejako neláka momentálne... Skúšala som si pozerať aj anglickú matiku, ale to už sa mi zdalo veľa, dokonca bol aj pokus otvoriť zošit z biológie, ale ostalo to len pri pokuse ho otvoriť,nedostala som sa k otvoreniu a tobôž nie k pokusu sa niečo učiť...tiež som akurát zistila,že na tvrdení, keď svitá je najväčšia kosa bude tiež niečo pravdy...ani tie fenomenálne ponožky s plyšovými mačkami pri kotníkoch nejako nezaberajú... A A AAAAh... obzor sa sfarbil silne do oranžova,čiže sa nám črtajú nejaké náznaky ožno...a vonku je už seriózne vidno...
Linda je niekde v buse na ceste do Francúzska a sú dve možnosti toho, čo by mohla robiť...buď má nejakú maximálne nevhodnú debatu s niekým s kým by inak neprehovorila (pretože všetci normálni ľudia zaručene spia),alebo sladko spinká aj ona na Dankinom ramene...
Teda ja dám asi druhý pokus.. skúsim ešte raz zažmúriť oči...a pozdravujem bláznov na balkón alebo do izby s matracmi:)))

Vitaj 29.máj...

O tom ako...

...držím palce Mišovi
Potom ako vo štvrtok nečakane vtrhol na najjužnejšiu izbu na 7.poschodí na Medickej 2 s výhľadom na našu školu... a potom a ako ma so strašným smiechom načapal v kúpeľni nejako naňho doľahla smutná nálada. Tak som mu teda len chcela povedať, že mu posielam tan najväčší materský bozk na čelo, aký som schpná vyprodukovať a zároveň sa vyslovujem, že mu verím, že svoje trápenie čo najskôr odstráni. A ešte Miško... "Kapura, kapura"... :)
...na znamienku záleží...
a síce pred povestnými dvomi týždňami je už teraz jedno ako k nim Miško prišiel... je podstatné akurát to, že jeho bulharské konštanty sú trošku nespoľahlivé:)
...som bike pre dnešok vymenila za spinner...
áno, áno... kajám sa, opäť raz som dala prednosť Sťopkovi pred otvorenou prírodou a opäť raz som dala Patrikovi šancu zvyšovať náskok v kilometroch...
... som si urobila výlet do Prešova..
no áno už je to raz tak, že som sa konečne zoznámila s malou Betkou, ktorá je (prekvapivo) vyššia ako ja, Maťkova mamka len vyhlásila, že som milé dievča s tromi občianskymi:))) a mne ostal dobrý pocit, že som spravila dobrý dojem...
...je dobré mať odhad kedy príde ocko domov...
aj keď apko nevtrhol do izby ako Mišo a nehodil na mňa tak veľavýznamný pohľad, ostala som minimálne tak nervózna ako vo štvrtok...
...som sa na poslednú chvíľu rozhodla meniť miesto spania
keďže mojich rodičov v poslednom čase drží predstava, že všetci ľudia sú zlí a chcú mi len ublížiť a že nie je vhodné aby som sa zdržovala vonku po zotmení (mám 17 rokov PREBOHA!!!) a včera som toho mala toooľko na preberanie s Nikkou... rozhodla som sa skúsiť jeden z nemála mojich superúčinných trikov a samozrejme som mamkou presvedčila, že s Nikkou sa budeme učiť chémiu a je maximálne nutné, aby som u Nikky ostala na noc. Ráno som samozrejme ako vždy meškala:))

Nájdeme Ti frajera Saška

Len to nie preboha... s problémami s chlapcami sa s v poslednom čase roztrhlo vrece... pred jedného by som sa najradšej hodila a kľačala pred ním aspoň kým mi nepovie, že mi odpúšťa...na toho ďalšieho budem hľadieť s ťažkým srdcom a ten posledný mi bude rozjasňovať moje dni... začalo sa to levíkom... ďalej stačí už len úsmev... Michala sem samozrejme nerátam... on je síce môj ale nikdy...NIKDY v živote neurobil ani nepovedal nič, čo by ma ranilo...
Mamka v poslednom čase vyzvedá viac ako je na mamku prípustné a tak som jej o mne a mojom chlapcovi, v tom čase jedinom a bezproblémovom vyklopila všetko a nijako ju to nevzalo... no pravdou ostáva, že v poslednom čase jej dosť leží na srdci, aby som prebehla všetkých lekárov, ktorých poznám a ešte aj jedného naviac...
Ale keďže moje problémy s chlapcami sú a pokračujú... tak Sťopka dnes vyhlásil, že mi musí nájsť frajera, pretože spinning mi už zjavne nestačí... ale ja si myslím, že mesiac pred pretekmi je ho až veľmi málo... tak teda sľubujem,že začnem poctivo trénovať... Ocko má prvé preteky za sebou... len na nich pošteklil svoje ego,... a strašne mu to prajem...jediným mojím šťastím je, že niesme jedna kategória...
Teda zhrnutie? Alebo ponaučenie.? Muži sú ješitní, sú krutí, sú pomstychtiví, dokážu byť svetlom našich dní... ale my... si za to všetko väčšinou môžeme samé... tak tak...

Kam sa podel môj feminizmus?!