Len to nie preboha... s problémami s chlapcami sa s v poslednom čase roztrhlo vrece... pred jedného by som sa najradšej hodila a kľačala pred ním aspoň kým mi nepovie, že mi odpúšťa...na toho ďalšieho budem hľadieť s ťažkým srdcom a ten posledný mi bude rozjasňovať moje dni... začalo sa to levíkom... ďalej stačí už len úsmev... Michala sem samozrejme nerátam... on je síce môj ale nikdy...NIKDY v živote neurobil ani nepovedal nič, čo by ma ranilo...
Mamka v poslednom čase vyzvedá viac ako je na mamku prípustné a tak som jej o mne a mojom chlapcovi, v tom čase jedinom a bezproblémovom vyklopila všetko a nijako ju to nevzalo... no pravdou ostáva, že v poslednom čase jej dosť leží na srdci, aby som prebehla všetkých lekárov, ktorých poznám a ešte aj jedného naviac...
Ale keďže moje problémy s chlapcami sú a pokračujú... tak Sťopka dnes vyhlásil, že mi musí nájsť frajera, pretože spinning mi už zjavne nestačí... ale ja si myslím, že mesiac pred pretekmi je ho až veľmi málo... tak teda sľubujem,že začnem poctivo trénovať... Ocko má prvé preteky za sebou... len na nich pošteklil svoje ego,... a strašne mu to prajem...jediným mojím šťastím je, že niesme jedna kategória...
Teda zhrnutie? Alebo ponaučenie.? Muži sú ješitní, sú krutí, sú pomstychtiví, dokážu byť svetlom našich dní... ale my... si za to všetko väčšinou môžeme samé... tak tak...
Kam sa podel môj feminizmus?!
No comments:
Post a Comment