O tom ako...

...držím palce Mišovi
Potom ako vo štvrtok nečakane vtrhol na najjužnejšiu izbu na 7.poschodí na Medickej 2 s výhľadom na našu školu... a potom a ako ma so strašným smiechom načapal v kúpeľni nejako naňho doľahla smutná nálada. Tak som mu teda len chcela povedať, že mu posielam tan najväčší materský bozk na čelo, aký som schpná vyprodukovať a zároveň sa vyslovujem, že mu verím, že svoje trápenie čo najskôr odstráni. A ešte Miško... "Kapura, kapura"... :)
...na znamienku záleží...
a síce pred povestnými dvomi týždňami je už teraz jedno ako k nim Miško prišiel... je podstatné akurát to, že jeho bulharské konštanty sú trošku nespoľahlivé:)
...som bike pre dnešok vymenila za spinner...
áno, áno... kajám sa, opäť raz som dala prednosť Sťopkovi pred otvorenou prírodou a opäť raz som dala Patrikovi šancu zvyšovať náskok v kilometroch...
... som si urobila výlet do Prešova..
no áno už je to raz tak, že som sa konečne zoznámila s malou Betkou, ktorá je (prekvapivo) vyššia ako ja, Maťkova mamka len vyhlásila, že som milé dievča s tromi občianskymi:))) a mne ostal dobrý pocit, že som spravila dobrý dojem...
...je dobré mať odhad kedy príde ocko domov...
aj keď apko nevtrhol do izby ako Mišo a nehodil na mňa tak veľavýznamný pohľad, ostala som minimálne tak nervózna ako vo štvrtok...
...som sa na poslednú chvíľu rozhodla meniť miesto spania
keďže mojich rodičov v poslednom čase drží predstava, že všetci ľudia sú zlí a chcú mi len ublížiť a že nie je vhodné aby som sa zdržovala vonku po zotmení (mám 17 rokov PREBOHA!!!) a včera som toho mala toooľko na preberanie s Nikkou... rozhodla som sa skúsiť jeden z nemála mojich superúčinných trikov a samozrejme som mamkou presvedčila, že s Nikkou sa budeme učiť chémiu a je maximálne nutné, aby som u Nikky ostala na noc. Ráno som samozrejme ako vždy meškala:))