Sorry Kristin, ale nič priliehavejšie som jednoducho nenašla... V Žakarovciach sme každá boli nejaká nestvúra... a tebe to jednoducho prischlo... mne môj upír asi tiež, ale vzhľadom na zdravotný stav okoložijúcich ľudí som nútená žiť sama seba a podľa toho teraz vyzerajú moje ústa. Ako napichané lacným botoxom...
CYYYYIII Kristin mi píše neslýchané veci, jej zodpovednosť ide bokom a ona... wuoauh... no nič len som ohúrená,čo všetko stíha, tsts... to niekedy vzorné, nevinné,do kníh zamilované dievča... sa nám mení... dobre dobre.. tak nemení..
No dobre... tak teda. Kristin som vypočula... Ako tak spätne čítam neozvala som sa poriadne dlho... a Ako tak vidím tak som nestihla ani o Maratóne v brne podať hlásenie. ALe práve teraz som sa rozhodla... Kristin je pozdravená, ja somprekvapená a teda sa môžem ísť venovať Literatúre... wouaaaah dobrú noc
Thursday, November 29, 2007
Friday, November 02, 2007
Serafina Pekkala a tie ďalšie...
Keď som si v stredu vykračovala na spinning s myšlienkou aká úžasná lekcia ma čaká, hľadela som do neba. No nie preto, že som chcela chytiť nejaký stĺp, jednoducho som ich hľadala...
Tmavý obrys, náznak metly, trocha rozstrapkanej látky okolo tela, uhľovočierne dlhé vlasy a hriešne krásne ženy preháňajúce sa po oblohe. Bosorky. No ale žiadnu som nevidela. Fučalo ako divé, dokonca som aj naháňala čiapku cez prechod, ale bosorky som nenašla.Komunikácia medzi nami akosi viazla. No a keď som dorazila k oným schodom a so všetkou opatrnosťou som zišla po klzkých kameňoch (vzhľadom na obuv sú klzké pre mňa a Patrika), trochu som sa zahriala v šatni a s radosťou som zistila,že konečne !!! po dlhom čase som si nezabudla NIČ. Čelenka...na mieste, náhradné spodné prádlo... v taške, vlastná fľaša... úspešne plná, uterák... už visí na lukratívnom bikeu. Jediné čo nám ten nádherný večer chýbalo bol inštruktor, nejako zabudol... ale ten týpek v Longus nohaviciach si dal záležať, lekciu poctivo odkrútil, veď je nejaký starý spinningový harcovník a ja som ešte NIKDY nešla tak šialene mŕtva domov.
Včerajšie Dušičky boli zvláštne. Asi preto, že odkedy sa pamätám nesvietilo na Dušičky slnko. Ja si jednoducho nepamätám taký veselý prvý november ako bol včera.
maratón je o týždeň. O týždeň budem spoznávať nočné Brno... lebo ocko dostal príkaz že idem chlastať s nimi... ehheh sa nepotešil, vôbec to tak neplánoval:)
Je druhý večer dušičkovský, Kubo si užíva Parížanky a Paríž sám osobe ako pojem a ja... idem sa venovať geogarfii, jednoducho neviem tento magický večer vužiť prístojnejšie...
Tmavý obrys, náznak metly, trocha rozstrapkanej látky okolo tela, uhľovočierne dlhé vlasy a hriešne krásne ženy preháňajúce sa po oblohe. Bosorky. No ale žiadnu som nevidela. Fučalo ako divé, dokonca som aj naháňala čiapku cez prechod, ale bosorky som nenašla.Komunikácia medzi nami akosi viazla. No a keď som dorazila k oným schodom a so všetkou opatrnosťou som zišla po klzkých kameňoch (vzhľadom na obuv sú klzké pre mňa a Patrika), trochu som sa zahriala v šatni a s radosťou som zistila,že konečne !!! po dlhom čase som si nezabudla NIČ. Čelenka...na mieste, náhradné spodné prádlo... v taške, vlastná fľaša... úspešne plná, uterák... už visí na lukratívnom bikeu. Jediné čo nám ten nádherný večer chýbalo bol inštruktor, nejako zabudol... ale ten týpek v Longus nohaviciach si dal záležať, lekciu poctivo odkrútil, veď je nejaký starý spinningový harcovník a ja som ešte NIKDY nešla tak šialene mŕtva domov.
Včerajšie Dušičky boli zvláštne. Asi preto, že odkedy sa pamätám nesvietilo na Dušičky slnko. Ja si jednoducho nepamätám taký veselý prvý november ako bol včera.
maratón je o týždeň. O týždeň budem spoznávať nočné Brno... lebo ocko dostal príkaz že idem chlastať s nimi... ehheh sa nepotešil, vôbec to tak neplánoval:)
Je druhý večer dušičkovský, Kubo si užíva Parížanky a Paríž sám osobe ako pojem a ja... idem sa venovať geogarfii, jednoducho neviem tento magický večer vužiť prístojnejšie...
Subscribe to:
Comments (Atom)
