Moja Radka a iné poklady

Tak som sa dočkala:) Radka je doma... teda doma... ale v Košiciach a keď sa to tak vezme tak tu bývala vyše dvoch rokov, takže to vlastne je domov...

No veď keď tak nad tým uvažujem tak mi nikdy nepovedala nič iné ako pekné... a stále je to tá istá parťáčka na sahlep ako predtým;) Prechádza tým istým čo ja... a predsa sa usmieva:)

Invisible for all

Nejako nedošla nálada na to, aby som zasadla dnes na celý večer k počítaču... nemala som chuť kaziť si oči kmitmi nejakej obrazovky... a tak som tu, teraz...napíšem jeden všetkozhrňujúci mail... a pôjdem si ľahnúť... Branné nedopadlo tak, ako som si ho predstavovala, ale aj tak sa v podstate nie je na čo sťažovať... Doplnila som chýbajúcu dávku spnánku, pospala som si na Bogiinom hrudníku... a s mierne boľavou hlavou som prežila celý deň... Kupodivu sa nálada po jednom nealkoholickom pive a polhodinke strávenej s Kubíkom, Bertíkom a Jurkom (:P) a samozrejme po Norovom zatackaní sa po puse:P zlepšila...

Ani roznáška letákov nebola nijako neznesiteľná a pri všetkom, čo sa mi preháňa hlavou ssom si ani neuvedomila, že letákov bolo o sto viac na každý jeden región... ale čo kašľať na to...

Mám za sebou celkom príjemne a užitočne strávený večer... nie visiac na sieti, ale ležiac v posteli a predtým na čaji a hriankach u Lyrky:) a vonku s Mendy a samozrejme úžasne upokojujúcou a zároveň rýchlou cestou domov na korčuliach.

Ešte si samozrejme plánujem načmárať domácu z matiky a pomaly sa poberiem spať. Vymením večernú spaciu hudbu a namiesto Pomády dám do cd prehrávača Michaela Flatleyho a snáď si užijem teplú posteľ, aj bez nočných môr, ktoré už akosi patria k mojej bežnej noci.

Neviem prečo, ale dnes keď som asi desatinu sekundy uvažovala nad tým, čo napíšem do statusu, napadla mi úžasná veta z jednej piesne, čo som už šialene dávno nepočúvala, je zahrabaná v najhlbšom kúte počítača a už ju nebudem počúvať... ale... Du siehst so hübsch wenn du neben mir liegst, ein Blick und ich weiss ich bin der, denn du liebst... sentimentálne a prežité, ale som pokojne zmierená s tým, že všetko plynie.

Dobrú noc

Kolieska, ockove šortky, chrániče a môj partner na krasokorčuľovanie

Uvažujem, či sa zmenilo niečo od posledného zápisu... ani nie, akurát môj pohľad na to, ako to vyzerá keď chcem ísť u deda brázdiť net, alebo robiť čokoľvek, čo je pre mňa normálne, čiže nepríklad, nemôžem tam pozerať horory, nemôžem čítať dlho do noci, lebo ho ruší svetlo z lampičky, nemôžem piť kávu, lebo je to nezdravé a dvíha mi to (ten môj nízky) tlak a samozrejme, že stále sa bavíme len o rannom cappuccine. Ale čo je najpodstatnejšie... nemôžem ísť ani poriadne sa vyrozprávať s kamarátmi, pretože som chorobne závislá od internetu... Víkend ma obohatil, akurát o pero, čo som dedovi potiahla z barovej skrinky a knižku Stepfordské manželky a Chlapci z Brazílie...inak nič, pretože ešte aj hudba, ktorú počúvam je neprípustná...

Samozrejme, že môj víkend nebol len o jednej perfektnej knihe a hádkach s dedom, ale aj o zháňaní poznámok na fyzu, samozrejme, že pre mňa je podstatných milión vecí len nie fyzika na fyzike, a tak som na dnešný test šla takpovediac naslepo... ešte aj ťahák ostal doma a Peťkina (celkovo) Bulharská teória bola nepoužiteľná, pretože asi som aj tak vedela (MOŽNO!!!) najviac z nášho radu...spolupráca samozrejme fungovala naplno, ale test z fyziky vystresuje stále rovnako, či už som naň drela calý víkend, alebo desať minút nad ťahákom...

A tak som sa po škole rozhodla, že sa nejako odreagujem:P zavolala som Tomimu a oznámila som mu, že ide so mnou na korčule a že sa stretneme tam kde minule keď som mala vlastnú rúru. Tak sme sa stretli porozprávala som mu, ako som s ockom uzavrela obchod pri ktorom nebol nikto spokojný, lebo on mi MUSEL požičať šortky a ja som si na oplátku musela dať na zápästia chrániče... samozrejme, že sme s Tomim MUSELI vymyslieť niečo neobvyklé a tak sme pred TUKE nacvičovali labutie jazero na koliskových korčuliach...

Asi som až príliš vystresovaná z tej fyzy... keď sa už teším na stredajší beh...ani pri spinningu som sa poriadne neodreagovala... a ešte aj teraz tu sedím ako priklincovaná vypisujem hlúposti, aj keď ma už čaká rozostlaná posteľ... neviem... asi sa poberiem...

porúčam sa

Trikrát hurá...

Aj napriek tomu, že mi stále tečie z nosa... a nejako sa stále necítim, ako rybička som sa rozhodla včera urobiť si menší výlet cez mesto... stretla som sa s Tomim... bola som sa zapísať na spinning... pokračovanie pozná aj Linda aj Tomi načo to rozvádzať nakoniec káva a behanie nie sú až také zaujímavé...

Keď sme s Lenkou sedeli v buse na ceste na dovolenku a čítala som vysoko odporúčaný časopis .týždeň, natrafila som na vetu " Priemerný blogger je 14-ročné dievča, ktoré píše o svojej mačke" a uvažovala som nad tým... mačku nemám... od 10.júla je odo mňa 15 ročná stará lyža, ale staále zapadám do toho priemeru... o mačke síce písať nikdy nebudem, jedine, že by sa nejaká z mojich priateliek premenovala... a tak som sa skúšala zamýšľať nad tým, že čo ja poväčšine splietam... teda vtedy, o druhej nadránom som to dočítala a šla som na ďalší článok v snahe nemyslieť na napúchajúce dutiny...dnes keď som šlapala na spinningu a uvažovala nad kadečím od spodného prádla, cez všetky moje momentálne objekty až po to, že tá hudba je nejaká divná... som dospela k názoru, že už asi ani nechcem byť ako Mia Thermopolisová... teda možno... alebo to možno bol len akýsi záchvev pomedzi nádychy a výdychy pri runningu, keď som extrémne trpela... ale mysliím, že na najbližších fyzikách o tom budem pomedzi inú činnosť premýšľať:)

toť vše

Ako nám bolo...

Teda odhliadnuc od niekoľkých drobností... ktoré samozrejme neboli až také ružové mám za sebou... ÚŽASNÝ VÍKEND.... ale poďme pekne poproriadku...

v piatok ráno som sa prekonala a na svoje pomery som, na to, že bol voľný deň, vstale extrémne skoro (o ôsmej)... a nejako dokopala poriadok v byte aspoň na relatívnu úroveň... S Lyrkou a Kristy sme sa dohodli, že sa stretneme keď po mňa prídu... samozrejme, že obe si zodpovedne zobrali tabletky aby im cestou nebolo zle a tak sme museli spraviť jednu núdzovú zastávku... :)Pepe sa Mendy páčila, ale zjavne sympatie neboli vzájomné a tak Mandy cestovala naspäť domov... ale my sme ostali a začal sa kolotoč hlúpostí... spievania... a čarovania:P

Tento víkend zahŕňal samozrejme aj opekanie veľmi zdravých a nekarcinogénnych slaniniek a špekačiek:)... vyspevovanie laxatívnej hymny pred záchodom... do ktorého som mimochom vliezla až na tretí pokus, pretože sa stále objavil nejaký osemnohý tvor...a z latríny som vyletela ako so sípom v riti s pocitom, že mi na wc vlastne až tak netreba...originálne a nefalšované hrianky z pece, do ktorej sa originálne a nefalšovane pridáva uhlie, alebo drevo... prechádzka ponad cintorín a smutné zistenie, že si nepamätám, kde mi odpočívajú predkovia... zopár fotiek... "Ako Sašku určite nepoznáte" v prúžkovanom pyžame a so strojčekom v papuli... Barborkino rockové vystúpenie... poker...desaťkilové periny, ktoré obsahujú pravé a nefalšované ozajstné perie... staré asi 25 rokov pod ktorými nie je zima ani keď spíte v izbe v ktorej je 13 stupňov... umývanie riadov vo vode ktorú najprv treba nahriať... a hneď po príchode výprava za strúhankou a cibuľou, ktorú sme takticky vzdali ešte pred dosiahnutím cieľa a povedali sme, že je predsa sviatok...

Po príchode domov som zaliezla na hodinu do teplej vane a snažím sa nerozčuľovať na hádkami a ignoráciou...nad tým, že Pepe oznámila, že ide preč a mňa nepustila...nevadí... idem kúpiť prášok na pranie a nedať nikomu pocit, že so mnou sa dá kývať a že "môže urážať moju ješitnosť"


upokojuje ma tiché hučanie počítača...Eagles a Hotel California... a pomyslenie, že ani jedna žena mi nedokáže pokaziť víkend...

o týždeň ho budem tráviť v Slanci a budem zaúčať deda do tajov večerného písania si so mnou:P...

Princess from the bathroom

Predstavte si, že sedíte na vani... vlastne... ale nie vlastne na vani... kúpelka sa pomaly premieňa na parnú saunu a teplá voda uvoľňuje svaly napäté po celodennom dni...a ešte aj žiletka, ktorá sa kĺže po nohe (:P) je upokojujúca... na zrkadlo, už nevidíte pretože je zarosené a váš otec kričí, že by ste tú vodu mohli konečne vypnúť...

Ehm... presne takto som prežívala dnečné sprchpvanie... po polhodinovom nálete som bola nútená kúpelku opustiť, pretože som "nezaplatila nájomné". Ale ešte som neskončila...čaká ma ešte vymetanie chladničky... a potom samozrejme strojček do papule :P...

plánujem ešte pokračovať a ďalej rozvíjať debaty na témy RôZNYCH frustrácií :D

zajtra ráno cestujem na chalupu... s maminkou, Pepe, Davidom, Ankou... ocinko sa samozrejme doplazí na bicykli a bosorky (vrátane mňa) buď busom, alebo autom:)... bode to... ako to nazvať... ČAROVNÝ VÍKEND...

porúčam sa

Aj keď vás to nejako nezaujíma môj ctený čitateľ...smola...

Informácie o zdravotnom stave budem podávať pravidelne až do úplného vyliečenia:P...Mnoho ľudí si dnes všimlo, že som po škole pobehovala so šialene škrabúcim šálom okolo krku a s obrovskou termoskou... (ako som to Tomimu vysvetlila na zastávke, JE TO TERMOSKA)... a teda... tabletky beriem v konských dávkach, čo už značna pôsobí na moju psychiku a rozožiera mi to pečeň... ale nejako to nepomáha odpchať moje upchaté pravé ucho a nos... nevadí... nejako to prežijem... a čo teraz?

No opíšem svoju momentálnu situáciu... vzhľadom na to, že v noci sa budím na nekonečne šialene krutú zimu... spávam teraz v pyžame, ktoré aj zime vyťahujem len pri extrémnych mrazoch, alebo v prechodnom období, keď v byte nie sú ani papuče ani teplé ponožky, a niekedy ani šál okolo krku odveci... samozrejme, že mám zodpovedne pobalenú tašku, neprítomný výraz na tvári a na Petin, snáď podozrievavý pohľad vravím, nič som si nešľahla...nos mám rozdratý... a prekvapivo na zajtra aj nabitý program:P...

Tetuška, čo mi volala, keď som písala testy do jazykovej školy, kde nakoniec aj tak nebudem chodiť, lebo sa mi to prekrýva so všetkým možným, ale hlavne so školou a prácou... a potom...Bertík... a Miško... no vrvím bude to rozbehané...:)

ale neplánujem toto moje psychicko-fyzické ochorenie nijako kvalitne prechodiť... Na víkend sa síce s bosorkami chystáme na chalupu, ale to znamená čerstvý horský vzduch a pohodu pri kachľovej peci... aká idylka...

Pri dnešnom balení správ sme skonštatovali, že všetko moje trápenie a zapodievanie sa Notorickým klamárom (prezývku vymyslela mamka) je smiešne a teda s tým prestanem. Ale čo je zistenie omnoho podstatnejšie... keď budem najbližšie na ceste na firmu a niekto mi spomenie tlačnie obálok... BUDEM VRAŽDIŤ!!!!


dobrú noc...

Hlásim všetkým...

Ktorých to aspoň trošilinku zaujíma, že až na to, že stále nejako do seba nič okrem tabletiek nemôžem dostať, cítim sa v podstate fajn. Na obed som mala hubovú polievku a na druhé jedlo piškóty. Zapila som to čiernym čajom... A život ide bez väčších problémov... Stále nezvládam príliš hlasnú hudbu ale Pink Floyd ani Deep Purple nestráca na kvalite keď to ide tichšie... Rovnako ani Nirvana, ktorá dáva detskej (ružovej so zapnutou len malou stolnou lampou) akúsi magickosť... no ja neviem. Snáď si niekot pomyslí, že mi tie tabletky už udreli na mozog, ale ja mám pocit, že psychicky sa asi cítim lepšie ako včera, alebo predvčerom večer. Rozhodla som sa vzťahy nechať plynúť a vyvíjať sa. A nerýpať do toho, aby sa niečo nezačalo a samozrejme potom aj neskončilo predčasne...

Poobede som bola u Tomiho po učebnice angličtiny a samozrejme, že ostali ležať na stole... Poriadok mi v izbe vydžal zhruba 2 hodinky, ale to nič nemení na tom, že tu treba ešte povysávať, čo budem zrejme donútená vonkajšími okolonosťami (rozumej mamka:)) to dokončiť ešte pred odchodom na opekačku u Bambuly:)

Dúfam, že môj žalúdok do zajtra zmení náladu, pretože sa nebudem pozerať na to, ako sa ostatní pchajú opekanou slaninkou, poprípade nejakými klobáskami a mamkinými šunkovo-syrovými rožtekmi a ja sa popritom budem napchávať len tými svojimi biednymi piškótami.

S Kubíkom sa práve rozpútala vášnivá debata na tému čo riešiť a čo nie... idem sa jej plnohodnotne venovať...

Pozdravujem Kristin a jej chuť spinnovať:)

Dobrú noc.

Šatka, čajíky a teplé ponožky:)

Mamka varí na obed hubovú polievku MŇAM! Zasa sme s Ankou a Davidom zaútočili na golfové ihrisko... a s Lindušou ma čaká prechádzka po obchodoch (zdravotne) a snáď do pondelka poliečim aj hrdlo a celého môjho človeka...

Tak ok.. už som sa dojedla. Idem zo seba spraviť človeka a ešte dať telu trošku čerstvého vzduchu. Tabletky som poctivo spapala. Na teraz stačí... asi:)

Lyžička v čaji... a dnes čajík v Lyžičke...

Teda aby som uviedla všetko na prvú mieru, ak si ja dobrovoľne spravím čaj proti nachladeniu a dokonca sa vzdám aj cukru (pretože údajne znižuje účinnostť), je to som mnou ozaj vážne... Kebyže som v pohode dnešnú hodinu si doslovne vychutnám pretože to bola lahôdka... doslovne... ale nejako to nešlo, keď mi hudba pri runningu trhala hlavu, ale prežila som to a sprchu s Lindou som si vychutnala:)... prebrali sme všetky novinky od včerajších letákov až po môjho nového spolužiaka... (Patrik:P)... a tak...

v škole som na konverze dostala nové meno... na Američanke je príťažlivé akurát jej meno, ktoré má rovnaké ako jedna premožiteľka...

pomaličky toto už asi aj ukončím, pretože ešte si plánujem dať doporiadku zošity dnes večer... a debordelizovať stolík a dostať sa do postele najneskôr o polnoci... zobrať ešte aspoň dve tabletky... a vychutnať si po týždni zasa dlhý spánok:)

Neskutočne efektívne nákupy...

Čiže to nedopadlo presne podľa plánu... cesta nakoniec nebola busom, ani bričkou... ale na Tomiho bicykli so sedadlom zarytým do chrbta... vravel, že vraj to mám za to, ako ho trápim... trošku som pohnevala mamku, keď som prišla trošku neskôr, ako som mala... zošity som nekúpila, pretože boli recyklované a mali zaoblené rohy!!!

Čiže zajtra pomedzi fotenie to vybavím...:P potom ma čaká šialený let na Furču a roznáška letákov s Lindou... Niežeby som mala niečo proti, ale neviem že ako dlho vydržím takto fungovať :P... o štvrtej ma má čakať Labaš auto pred školou:P dúfam, že stíham to podstatné... :) toť vše... na dnes... snáď...

pozdravujem Tomiho a jeho bike...

Budík je nastavený...

asi jediná vec, ktorá ma na škole desí a deptá, nejako nepochopiteľne, nie je učenie, ale vstávanie... normálne mám traumu z toho, ako sa z času odchodu do postele z 00:00 prestavím aspoň na 23:00 a z času vstávania 12:50 na prinajlepšom 6:50. Teda to je rozdiel sedem hodín...

Stetko s bosorkami (Lyrka, Kristin zdá sa mi to milé...) bolo úplne super...konečne som niekomu povedala úplne všetko, čo sa môjho chaosu týka a som na to hrdá :D Teda pochopiteľne, že nie na svoj chaos, pretože aj človek, ktorý je oboznámený, čolen so zlomkom z neho (dúfam) chápe, ako sa cítim... Ale chvalabohu, (asi som šibnutá, ale chvalabohu), ide škola a veci, ktoré ma doteraz deptali budú z mysle jednoducho vytlačené, inými (snáď) podstatnejšími vecami :)

Ja vlastne ani neviem, že načo sa teším... na úplne neopodstatniteľné veci...

1. Na rannú tlačenicu pri skrinkách...
2. Na odporné čokoládové cappuccino s čokoádou...
3. Na spolužiakov (to sa snáď pochopiť dá)
4. Na pekného druháka (no už je tretiak)... (honzovský typ)
5. Na to, ako sa Tomi bude červenať...
6. Na nemčinu, kde budem sedieť s Barbie :)
7. Na... ja už asi ani neviem... na znudené a nedospaté tvaáre pred nultou??, je to choré, ale teším sa...

a zajtra s ana prvákoch vybúrim... no, alebo nebudem krutá...

Amen prazdninam

O tom ako David spal v Petrinej posteli...

napadlo mi, že sa inšpirujem Priateľmi a ich názvami... "O tom ako.."

chalupa s babkou a dedom a tetou a Davidom bola super... mala som mierny arachofobický záchvat ale našťastie moje slabé srdce to prežilo bez vážnejšej ujmy, aj keď moja už narušená psychika ostala značne poškodená...

mamka mi zasa zrušila tenisky a povedala, že sú hrozné... teraz David leží v Petrinej posteli a vzrušuje sa nad hroznou hudbou, ktorú počúvam... na zajtra plánujem stretko s Kristin a Lyrkou, uvidíme, čo to dá... :) porúčam sa

Ako si s mamkou užívame...

ráno som sa zobudila na to, že mamka sa s niekým na niečom zúrivo dohadovala do telefónu...a potom povedala, že ja ešte spím. Tak som usúdila, že keď to povedala tak rozhorčene tak by snáď aj nebolo odveci vyliezť z postele, ale na moje prekvapenie nebol ani čas obeda a dokonca nebolo ešte ani po desiatej. Bolo osem hodín ráno a ja som skoro neprebudená stála pred zrkadlom v chodbičke medzi detskou a spálňou a premýšľala, čo s tak dlhým dňom... nakoniec po dlhých vášnivých rozhovoroch a debatách s tetou a hádkach na diaľku s bratrancom... sme sa zhodli na minigolfe. To som si ale celou cestou spievala "Hey Jude" od Beatles... a mamka skonštatovala, že sa proste a jednoducho vymykám predstavám dnešného bežného pätnásťročného dievčaťa... Zabávala som sa naozaj... zasa prišla jedna z tých chvíľ keď som mala pocit, že svet je to jedno golfové ihrisko moja mamka a teta a bratranec, ktorému som sa vysmievala celý čas.
Zavolal dedko a urobili sme si ešte prechádzku po stv... postretávala som starých známych a nezabudli na poznámky typu...tá vyrástla...a podobne...

a teraz po lekcii spinningu... som na seba pyšná, lebo som sa zasa posunula ďalej s kondičkou... pomaly sa možno aj poberiem spať... teda ak sa nebude dať ešte poriešiť niečo, čo by ma možno vytiahlo z toho, čo teraz prežívam...

a musím sa pochváliť, že som hodila vážnu reč s Kristin (že Kristin:P) a dostala som zopár rád do "života"... toť vše... idem sa trápiť so svojimi démonmi... a šialenmi úvahami, čo by bolo keby...

teda zabudla som na čosi...prečo si užívame? no dnes golf... zajtra chalupa a bowling... a v nedeľu vytúžená sauna