Ktorých to aspoň trošilinku zaujíma, že až na to, že stále nejako do seba nič okrem tabletiek nemôžem dostať, cítim sa v podstate fajn. Na obed som mala hubovú polievku a na druhé jedlo piškóty. Zapila som to čiernym čajom... A život ide bez väčších problémov... Stále nezvládam príliš hlasnú hudbu ale Pink Floyd ani Deep Purple nestráca na kvalite keď to ide tichšie... Rovnako ani Nirvana, ktorá dáva detskej (ružovej so zapnutou len malou stolnou lampou) akúsi magickosť... no ja neviem. Snáď si niekot pomyslí, že mi tie tabletky už udreli na mozog, ale ja mám pocit, že psychicky sa asi cítim lepšie ako včera, alebo predvčerom večer. Rozhodla som sa vzťahy nechať plynúť a vyvíjať sa. A nerýpať do toho, aby sa niečo nezačalo a samozrejme potom aj neskončilo predčasne...
Poobede som bola u Tomiho po učebnice angličtiny a samozrejme, že ostali ležať na stole... Poriadok mi v izbe vydžal zhruba 2 hodinky, ale to nič nemení na tom, že tu treba ešte povysávať, čo budem zrejme donútená vonkajšími okolonosťami (rozumej mamka:)) to dokončiť ešte pred odchodom na opekačku u Bambuly:)
Dúfam, že môj žalúdok do zajtra zmení náladu, pretože sa nebudem pozerať na to, ako sa ostatní pchajú opekanou slaninkou, poprípade nejakými klobáskami a mamkinými šunkovo-syrovými rožtekmi a ja sa popritom budem napchávať len tými svojimi biednymi piškótami.
S Kubíkom sa práve rozpútala vášnivá debata na tému čo riešiť a čo nie... idem sa jej plnohodnotne venovať...
Pozdravujem Kristin a jej chuť spinnovať:)
Dobrú noc.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment