Po neuveriteľnom týždni, uponáhľanom a hektickom som si myslela, že víkend bude niečo, ako vynahradenie všetkého čo som cez týždeň nenaspala... ale mýlila som sa...
A tým samozrejme nechcem povedať, že tento víkend ľutujem, pretože bol úžasný, ale aj tak možno teraz trochu ľutuje, že som sa nevyspala...
V sobotu ma mamka zobudila s nervami v hlase, že ako som si dovolila nechať zapnutý PC cez noc... ale veď zaspávať pri fenomanálnych Pink Floydoch znamená aj fenomenálny spánok...tak som teda v sobotu vstala o pol desiatej a nabehla na debordelizačný režim... nestihla som dokopy nič a už som sedela v aute do Slanca... dedko nám ukázal aj skoro dokončený ateliér v bývalej kotolni...a... tá stará vlhká miestnosť vyzerá celkom dobre:)treba dotiahnuť zopár drobností...
Po uponáhľanej ceste domov... som narýchlo popratala kuchyňu, len aby sa nepovedalo, že nenocujem doma a ešte pre domácnosť ani nič neurobím.
Zamierila som k Linde... naše vťazné ťaženie... alebo... moje víťazné ťaženie som začala Polárnym expresom, ale veľmi rýchlo maLinda zrušila, pokračovali sme Jackassom:P a čudným filmom na štýl Donnieho Darka...
Ranný budík mi bol nanič no a keď už bolo jasné, že budem meškať, tak som si zasa pustila Polárny expres a zakončila víťazné ťaženie...
včerajšok sa skončil pekne... príjemná prechadzka počas posledných teplých dní:)
No a dostali sme sa k tomu, prečo teraz nesedím v škole a neparím sa na chémii, hoci by som rada:P...
Okuliarky znie rozsudok pre moje oči... čiže o pár dní už budem podobné riadky písať s jedný sklom pred očami naviac:)
Tak teda pekný pondelok, pekný týždeň...
