asi jediná vec, ktorá ma na škole desí a deptá, nejako nepochopiteľne, nie je učenie, ale vstávanie... normálne mám traumu z toho, ako sa z času odchodu do postele z 00:00 prestavím aspoň na 23:00 a z času vstávania 12:50 na prinajlepšom 6:50. Teda to je rozdiel sedem hodín...
Stetko s bosorkami (Lyrka, Kristin zdá sa mi to milé...) bolo úplne super...konečne som niekomu povedala úplne všetko, čo sa môjho chaosu týka a som na to hrdá :D Teda pochopiteľne, že nie na svoj chaos, pretože aj človek, ktorý je oboznámený, čolen so zlomkom z neho (dúfam) chápe, ako sa cítim... Ale chvalabohu, (asi som šibnutá, ale chvalabohu), ide škola a veci, ktoré ma doteraz deptali budú z mysle jednoducho vytlačené, inými (snáď) podstatnejšími vecami :)
Ja vlastne ani neviem, že načo sa teším... na úplne neopodstatniteľné veci...
1. Na rannú tlačenicu pri skrinkách...
2. Na odporné čokoládové cappuccino s čokoádou...
3. Na spolužiakov (to sa snáď pochopiť dá)
4. Na pekného druháka (no už je tretiak)... (honzovský typ)
5. Na to, ako sa Tomi bude červenať...
6. Na nemčinu, kde budem sedieť s Barbie :)
7. Na... ja už asi ani neviem... na znudené a nedospaté tvaáre pred nultou??, je to choré, ale teším sa...
a zajtra s ana prvákoch vybúrim... no, alebo nebudem krutá...
Amen prazdninam
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
4 comments:
hopla... vymazala som si koment :D
taze... s tebou uplne suhlasim v tych bodoch podaktorych ;) a to capuccino je dobre !
ano ano!! mnaaaaam :-) zase raz musim zacat zhromazdovat drobne namiesto toho, aby som sa ich zbavovala :-D tvoja bosorka..
heeeej,neviem ci si si to uvedomila,ale uz nie sme spolu v skupine !
Post a Comment