Invisible for all

Nejako nedošla nálada na to, aby som zasadla dnes na celý večer k počítaču... nemala som chuť kaziť si oči kmitmi nejakej obrazovky... a tak som tu, teraz...napíšem jeden všetkozhrňujúci mail... a pôjdem si ľahnúť... Branné nedopadlo tak, ako som si ho predstavovala, ale aj tak sa v podstate nie je na čo sťažovať... Doplnila som chýbajúcu dávku spnánku, pospala som si na Bogiinom hrudníku... a s mierne boľavou hlavou som prežila celý deň... Kupodivu sa nálada po jednom nealkoholickom pive a polhodinke strávenej s Kubíkom, Bertíkom a Jurkom (:P) a samozrejme po Norovom zatackaní sa po puse:P zlepšila...

Ani roznáška letákov nebola nijako neznesiteľná a pri všetkom, čo sa mi preháňa hlavou ssom si ani neuvedomila, že letákov bolo o sto viac na každý jeden región... ale čo kašľať na to...

Mám za sebou celkom príjemne a užitočne strávený večer... nie visiac na sieti, ale ležiac v posteli a predtým na čaji a hriankach u Lyrky:) a vonku s Mendy a samozrejme úžasne upokojujúcou a zároveň rýchlou cestou domov na korčuliach.

Ešte si samozrejme plánujem načmárať domácu z matiky a pomaly sa poberiem spať. Vymením večernú spaciu hudbu a namiesto Pomády dám do cd prehrávača Michaela Flatleyho a snáď si užijem teplú posteľ, aj bez nočných môr, ktoré už akosi patria k mojej bežnej noci.

Neviem prečo, ale dnes keď som asi desatinu sekundy uvažovala nad tým, čo napíšem do statusu, napadla mi úžasná veta z jednej piesne, čo som už šialene dávno nepočúvala, je zahrabaná v najhlbšom kúte počítača a už ju nebudem počúvať... ale... Du siehst so hübsch wenn du neben mir liegst, ein Blick und ich weiss ich bin der, denn du liebst... sentimentálne a prežité, ale som pokojne zmierená s tým, že všetko plynie.

Dobrú noc