O mojom zverinci...

Už je to raz tak, že keby Petrinu triednu aspoň raz zaujímalo aj to, čo sa deje v jej triede a v hlavách jej detí a nielen to, či sú natreté lavice a či je v triede nový gumolit, možno by som sa posledých 5 mesiacov dnes nesala už tretíkrát pod mamkine nohy aby mi prezrela hrivu...

Ale na moje veľké potešenie a radosť žiaden osamelý, ani neosamelý bežec mi z hlavy nevypadol a tak si môžem zasa raz v pokoji ľahnúť s pocitom, že Orthosan si budem do vlasov dávať už len preventívne...a samozrejme, že aj hlava mi za naftalínom bude smrdieť LEN!!! preventívne;)

Inak sme včera s maličkou vybehli, že ideme aspoň trošku skrotiť vlasy, keď už sa v poslednom čase tak často naháňame za lezúcimi kamošmi a vzišiel z toho úžasný retro účes... petra po sto rokoch zasa vyzerá ako ozajstné dievča a nie ako omyl prírody:)

A ja... ja okrem toho, že som si vydýchla a chvíľu som vzdychala nad úžasným Ryanom Wolfom... som zasa zasadla na slovenčinu pretože náš "Permanent Evil" zasa útočí po minulotýždňovom teste z gramatiky sa závratnou rýchlosťou blíži zajtrajšia literatúra a úúúúžasný slovenský realizmus...

A čo si z tohto večera odnesiem??? No nič, akurát opuchnuté oči a možno predsa zopár zaujímavých poznanií...že Timrava bola akási feministická ženská, podľa ktorej si ženy vystačili samé (hmmm:D)... Ďalej, že Kukučín celkom dosť cestoval... že Starsky (copyright má Kristin) by bol celkom sympatická dedko, aspoň z fotiek, kebyže si život neničil debilnými dielami, ktoré každý číta len z donútenia... samozrejme, že si navždy zapamútám poznámku poznačenú z hodeiny Prof.Černoškovej, že v skutočnosti tie diela možno žiadnu umeleckú hodnotu nemajú, ale nič iné jednoducho nemáme:)...

Asi toľko:) do zbláznenia priatelia...