13.augusta
Nejako a mňa zasa doľahla túžba vyrozprávať sa denníčku. Neviem aký bude osud nasledujúcich zápiskov, ale rozhodne mi príde zaujímavejšie naťukať zopár riadkov ako počúvať rodičov pritom ako spolu ohovárajú všetko možné a spolu ospevujú domáci alkohol. A tak len sedím počúvam si The Wall...zasa raz... a myslím na Jakuba :). A ak raz toto skončí na blogu tak Kubi prosím nehnevaj sa... ale aj na Patrika:P pretože presne tak ako viem, že by som teraz ležala na pláži keby tu Kubko bola spolu by sme rátali popadané časti kométy, viem, že presne tak ako sme Pepe vysvetľovali čo to vlastne kométy a meteority sú, by som s Patrikom rozoberala teóriu pulzujúceho vesmíru a možno by sme sa časom dostali aj k ockovej obľúbenej teórií strún...

Je až zarážajúce, ako veľmi zvrhlo v týchto dňoch uvažujem a vôbec teraz nemám na mysli zvrhlosti, aké by asi každému napadli. Sníva sa mi o ostrúhaných oranžových ceruzkách s červenou gumou… o notese, čo si kúpim na začiatku roku, ako každý rok. A samozrejme ako stále o novoročných predsavzatiach:D začnem sa učiť hneď od začiatku… nabieram dobré známky hneď na začiatku… blablabla… ale samozrejme ako stále… pošlem Sabolku mojimi známkami do riti… trošku ma aj mrzí, že tentoraz mám na to len polroka pretože potom sa aj ja na polroka odpracem.. niekedy sa toho Rakúska desím… rovnako ako sa toho desí aj moje okolie… viete Jakubko sa bojí, že keď spolu tak dlho nebudeme… priateľky… no a tak… veď všetko je to pochopiteľné, ale aj tak si myslím, že presne ľudia, ktorí sa môjho odchodu obávajú najviac, tak presne vzťahy s tými ľuďmi tým utrpia najmenej… pretože práve dovtedy budú tie vzťahy tak vyvinuté, že im polroka alebp vlastne 4 mesiace absolútne nemôžu ublížiť…

No, myslím, že idem pokračovať vo zvrhlostiach… ťahám knižný maratón tútp dovolenku aj keď dnes som sa pred mamkou bránila, že ešte čítam len tretiu knihu… ale prvú som začala čítať už doma, druhú som celú prečítala tu… a tretiu… no Harry ešte ani neprišiel do školy.

Čiže dnešná bilancia je: Počet prečítaných kníh zatiaľ:3
Počet dočítanych kníh dnes: 1
Počet vstupov do mora dnes : 0
Počet švárnych šuhajov: Smutná nula to je:P



19.augusta
Hmmm tak máme za sebou skoro celú dovolenku už aso sa čudujem sama sebe, že ešte ráno som sa nemohla dočkať utorkovéh rána, ale po dnešnej večeri (podrobnosti budú)
A po nákupoch sa mi tu zrazu zapáčilo... za posledný týždeň som prečítala 4 knižky, dosčítala som týždne z posledných 2 týždňov, chytila som zdravú farbu, nezoznámila sa absolútne s nikým.... vo vedľajšom apartmáne momentálne bývajú dve české dievčatá, ktoré zrejme nezaujíma nič iné okrem toho aký odtieň rúžu im ide k aktálnym tieňom na očiach... ich dobrí známi sa na dovolenku priplichtili o deň skôr (!!!!!) a ešte boli urazení, keď na nich domáca zarazene pozerala... jednoducho... okrem knižného obohatenia sa... úprimne povedané mi táto dovolenka veľa nedala... sme v podstate na dzedzine, kde je jedna zmrzlináreň a obchod, kde sa dá kúpiť maslo a biely chlieb... je síce pravda, že mimoriadne pohodlné mólo s krásnym vstupom do mora, odkiaľ sa okrem iného dajú nádherne pozorovať hviezdy a záchod slnka je priamo pod našou roztomilou vilkou a naša domáca je Pani Domáca, ale napriek tomu...

Myslím, že môžem objektívne prehlásiť, že výlet na Kornati bol jedno obrovské fiasko, keď ocko nerobil nič iné iba skučal a dokonca sa dobrovoľne dalnatrieť panthenolom... nepohodlná loď, v nej 4 hodiny potom nás vyhodili na jednom bohomzabudbutom ostrove, kde bolo asi milión stupňova ani jeden slnečník iba reštaurácia, kde sme za minerálku, colu a dva ľadové čaje zaplatili tri stovky... a potom samozrejme ďalšie 4 hodiny cesta domov... nádhera proste. Všetci (ale najmä ocko) si to chceme čo najskôr zopakovať a zasa sa opiecť a ešte si za to zaplatiť nekresťanské peniaze. Ale to bolo v piatok. Včera prišla spomínaná podarená česká partička a dnes mm za sebou iba pohodové polihovanie na pláži..a...
Asi 25 kilometrov odtiaľto je mestečko Primošten, rozhodli sme, že vzhľadom na to, že za zmrzliny sa nedajú minúť desaťtisíce, že sa pôjdeme ozaj štýlovo napapkať. S ockom sme samozrejme dali zabrať svojím mlsným jazýčkom a a ja aj svojej odvahe, keď som (síce so zatvorenými očami, ale predsa) do úst strčila maličkú chobotničku, rozporcovala som si homára (sama!!!) a... a tak... potom sme sa klasicky vybrali na zmrzlinu... je zaujímavé, že hoci tu za jeden kopček zmrzliny zaplatíte asi päťnásobok toho, čo doma dostanete asi tak trojnásobnú porciu k nej pekný úsmev a ešte obdivný pohľad aj keď nie ste nijaká krásavica... a to je, myslím, každej žene príjemné. Prešli sme sa pri maličkom kostolíku, ktorý stojí priamo nad dedinkou (trošku mi to pripomínalo minuluročný Rovinj, aj keď na ten kostolík sa z nejakého nejasného dôvodu pamätám veľmi matne  ) a ticho som závidela miestnym obyvateľom, ktorí si na cintorín nemohli nájsť poetickejšie miesto. No...a...nákupy... najprv, že keď už sme tu a tie modré obchody (hej Kristin, boli modré) sú také roztomilé, tak, prečo si nekúpiť to prekrásne tričko, námornicky prúžkované. No keď som videla cenu hneď sa mi zdalo nejako menej pekné, ktovie prečo. Tak sme dospeli k tomu, že hoci je ten týpek na parkovisku chutný, nemusí zarábať výlučne na nás a pomaličky sme sa pobrali späť. Po ceste sme zaobstarali zopár drobností, pre tých, čo ani na nás nikdy nezabudli, a stále sme pomaly trielili k chutnému týpkovi na parkovisku. Keď ocko platil mohla som na ňom oči nechať (hej hej Kubi hanbím sa:P).... a s čistým svedomím, že hoci ja som si nekúpila nič, ale predsa darčky nakúpené mám som sa pohodlne usalašilav aute. A po ceste tati ešte raz nečakane strhol volant a vyhlásil, že keď už máme tu Rogoznicu po ceste, tak sa tam zastavíme a aspoň si niečo pozrieme. Tak sme sa s Petrou dostali s najväčším korálkovým prsteňom aké som kedy videla, naši si kúpili hriešne drahý Chardonnay, len tak z rozmaru a pre radosť a konečne sme sa pobrali ,,domov“. A teraz sedím... ešte stále mám dôvod na oslavu. Aešte 5 minút budem mať... dnes je to sedem mesiacov odkedy som sa v kŕčoch zvíjala pred bagetériou a ten pekelník (rozumej môj priateľ) mi pomáhal aby som sa na Hlavnej nezložila... a ako inak sa to mohlo skončiť ako jednou pusou namiesto Ďakujem, ktorá začala ... to čo stále trvá.. tak toľko... na dnes... Kubi... Blahoželám, a Vám ostatným

Au Revoir



20.augusta
Hm... veci mám nachystané, všetko ostatné pobalené, moja pleť má príjemnú farbu slabej kávy, zajtra ráno vyrážame. Je čudné, že ešte včera ráno a posledný týždeň som sa nemohla tohto okamihu dočkať, ale teraz, keď už mám polku vecí poodnášanú, všetky knihy, ktoré som si dala za úlohu bezpodmienečne prečítať sú prečítané a zamknuté v aute spolu s filmami v štýlovej darčekovej taške, v ktorej si včera rodičia kúpili víno. Tašku som musela držať odspodu lebo nepochybne by sa pretrhla...
A teda teraz v tento slávnostný okamih ma zrazu až tak neteší... niežeby som sa netešila domov... to samozrejme nie... lebo Kubiho sa už nemôžem dočkať... a aj keď toho roku zrejme moja krvná skupina nieje na jedálničku miestnych ani žiadnych iných komárov, aleaj pocit,že musím vôbec dávať pozor na to, aby sa nejaké suňogy nedostali dovnútra,pretože krvé skupiny mojej rodinky zjavne na jedálničku sú. Doma určite nič také nebude. Ale... ešte je tu jedna vec. Ktorá ma nielen trochu, ale celkom dosť trápi... neberúc do úvahy moje úchylné sny o ceruzkách...ma celkom desí 27.august... vlastne celý ten týždeň odkedy prídem domov až do pondelka bude zjavne dosť ťažký... Ja viem... viem Kristin, že Ty tu budeš stále keď to bude možné, ale najbližšie 7. decembra. V sobotu sa samozrejme chystá 1.KBM (pre nezasvätených 1.košický bikemaratón) takže je to o deň menej, čo budem s ňou... ALE NIČTO!!! Lebo mi sľúbila, že ešte raz naposledy pôjde so mnou na spinning. A možno sa mi ju podarí ešte prehovoriť aj na maratón. A možno ju ešte vytiahneme aj na tú Lajošku, na ktorú sa už dobré tri mesiace chystáme... no nič... začínam mať zlý pocit zo seba... mamka pracuje... idem asi aj ja... takže zasa ale už definitívne... dovolenkovo...

AU REVOIR...
Letu, slnku,... a..a tak 