Jíííícha a prvý týždeň za nami...

Viete nechcem podávať túto, pre mnohých dosť deprimujúce hlásenie, ale po prvom týždni strávenom doma som zaznamenala zvýšené množstvo emócií, ako sú nuda... a na počudovanie únava... Viete hanbím sa za to, že prídu prázdniny, na ktoré sme všetci čakali od konca tých posledných a ja niesom schopná sa na ne tešiť... a z nich tešiť... Viete niežeby som nebola rada, že konečne môžem vstávať ráno naobed a že si plnohodnotne môžem užívať tú lesklú vec zapojenú do PC s Macíčkom sa vkuse na seba
škeriť, cez videochat, pretože tieto dorbnosti sú fakt super, ale ja nemám ešte ani prázdninovú náladu, žiadne prázdninové počasie nevladne a budem rada ak zajtra pôjdeme do Slanca a aspoň trošku si pripomenieme, že naozaj už je akotak voľno...


A viete za ten čas čo som sa zasa neozvala sa udiala jedna celkom zaujímavá vec... zasa sme my bosorky mali posedenie u Lyrky... to viete, filmy, slzy... a dobrá nálada...
Uznala som, že tri plakacie filmy sú už veľa aj na mňa, ale samozrejme som si ich užila... litre a litre kvalitného... čaju a potom nedočkavé čakanie pred wéckom:P... niekedy sa aj vreckovky zišli, ale nijako sme sa nimi nezaťažovali, hoci myslím, že ja jediná som dala svojím slzám aj fyzickú podobu... ale no uznajte... a nepoplačte si nad tým úžasným hipisákom, čo odchádza do vojny, ale nad tým týpkom so zošpúlenými ústami a plačúcej Buffy, ktorej zobrali jej krížik s bielym práškom... alebo sa pokúste aby vám nezvlhli oči, keď sa potvrdzuje pravidlo, že na posratého ešte aj budár spadne... cesta do postele o šiestej ráno... acesta na WC akože uprostred noci okolo desiatej... telefonát ockovi o pol dvanástej, že ešte spíme a domov sa nijako neponáhľam... viete milujem tie večery u Lyrky... máte pocit, že ste na 20 hodín vypadli z reality a stali sa súčasťou rozprávky o troch pôvabných a úžasných čarodejniciach...