Ten najčudnejší posledný deň...

Vraví sa, že koniec dobrý, vštko dobré, ale ak mám práve z konca zmiešané pocity?
Teda hneď ráno sa mi podatilo zaspať... Vstala som pred pol ôsmou, Pepe to stíhala len tak tak... a krásne bodkované šatičky jej ozaj sadli...Ja som si ešte desať minút poležala a potom som začala vyhadzovať šatník... nakoniec som stavila na overené bodky a s čudným pocitom som odišla z domu...
Najhoršie na tom bolo, že čudný pocit som nemala z kociek, ktoré presvitali z podprsenky cez pavučinkové tričko, ale z toho, že niečo bude, ako nemá byť...
Stratené a zabité dve hodiny v kostole a nenávistné a znechutené pohľady na Krackena mi celkom pokazili dojem z dnešného dňa... "a chcel by som vám s radosťou oznámiť, že nám pridelili budovu na Škultétyho 10"... PANEBOŽE... chce sa mi plakať... je to odporná, socialistická škatuľa... viete... ak niektorí čítajú blog pravidelne a pozorne a od začiatku, tak vedia, čo to znamená krásne slovo ČUČCHE... tento pekný nezmysel vymyslel môj tati na dovolenke a označoval ním... ducha... ducha možno okamihi... miesta... a naša krásna školička mala čučche... ale teraz... nám budú na chrbát dýchAť socialistické steny...a...a...a tak... takže sme po úžasne precítenom príhovore vedúceho odišli do tried, vypratali ju... a zažila som ozaj najčudnejšie odovzdávanie vysvedčení, aké si pamätám...sedeli sme na zemi v prázdnej triede... a postupne sme si chodili po zdrapy...

S Lyrkou a Kristin sme si potom spravili ozaj čarovné popoludnie... asi preto, že sa nám nechcelo ako polke Košíc pridať sa k potencionálnym prípadom otravvy alkoholom... krásny nápad na výstup na severnú vežu padol, pretože severná veža nemá automatiku.. a ujo zvonár sa o ňu nerád delí... tak sme si dali sahlep, pitu a šli sme plakať ku nášmu novému pôsobisku...a ozaj nechýbalo veľa a boli by mi vytryskli slzy... šla som domov, odstrániť horčicu z novej blúzky a potom dať na týždeň zbohom Jakubkovi, pretožš ten si ide užívať vodičku...
A viete, milujem večery s Jakubkom... ale aj večery s Lyrou sú svojím spôsobom čarovné... koláčiky a čajíky, toasty... a dnes aj čarovný Paríž... zasa mi povedali Saša s priamkou... (dlhý Londýnsky príbeh...) stretli sme tooooľko ľudí... od malého Jurka, cez malého Kubíka s novou frajerkou, ktorá na mňa celkom zazerala... :P až po Rastíka s Tomim a Paťom... a vychýrenú 1.A...

A teraz rozmýšľam, že keby som vstala načas, či by bol tento čudný deň iný...alebo, či by bol čudný ešte viacej...

Nakoniec hláška dňa... "Keď Ti žena ponúkne prso, vezmi jej podprsenku a uvidíš obe..."