Filozofické dišputy, alebo, čo pre mňa znamená láska

Asi pred polrokom možno je to menej som sa pochytila s Lyrkou, povedala mi, že podľa nej som nezrelá a vlastne ani neviem, čo naozaj znamená niekoho ľúbiť... vtedy som sa na ú strašne urazila, ale postupne som si uvedomovala, že mala pravdu (nakoniec, ako vždy) viete možno sa na to pozerám trošku romanticky a detinsky, ale čo keby som povedala svoj názor? Asi dosť sentimentálny a ružovučký... ale predsa aj to je názor...

Zároveň by som to chcela venovať Linde a povedať jej, že dúfam, že sa neurazí rovnako ako som sa urazila ja...

Čiže pre mňa to slovíčko znamená... keď sa tešíte celý deň na koniec vyučovania, nie pre koniec vyučovania, ale preto, čo bude potom. Keď chidíte v daždi a zime v teniskách, čo ste si kúpili za vlastné peniaze nahľadiac na to, že vo vode sa môžu rozlepiť a ani na svoje úbohé obličkové partie(veď vás hreje láska)...Keď sa dokážete vysporiadať aj s vecami, ktoré vás na vašom najmilšom deprimujú, že je vyšší, krajší, silnejší, múdrejší, že je lepší, ako vy. Keď nepotrebujete vlastnú spokojnosť, ale šťastným vás robí jeho spokojnosť, keď vás chvíle nestrávené spolu nedeptajú, ale posilňujú, keď si viete predstaviť, ako sa ON/ONA zatvári, keď jej niečo kupujete... keď idete spolu na svoje obľúbené miesto a jeden vie, čo si ten druhý objedná. Keď experimentujete. Keď viete, že sú okrem vás veci, ktoré sú pre neho dôležité a sú rovnako dôležité aj pre vás.
Ak lúbite každé jedno slovo, aj to, ktoré vás zraňuje, vtedy ľúbite naozaj...

... Ľúbim???
Možno trošku fádne, možno veľmi idealizované, ale predsa je to tak...

Peťka ak si sa Ty dostala až sem nechaj mi tu správu, či si prišla na to, čo je to "to"...a že či sa ti nelepili uši, keď si toto čítala... dobrú noc.