Stairway to heaven

Povedzme si, že ako si predstavujeme cestu do neba... že či je to akási cestička poskladaná z obláčikov, alebo bielej čokolády (dobre tu je trochu subjektivizmu":P), alebo jednoducho obyčajný svet s tými, čo chceme. Zrejme toto všetko vyznieva šialene sentimentálne, ale nejako sa týmto rozcitom nemôžem ubrániť...

Na nohách mám sandále na tanečnú a s veľkou dávkou sebakritiky musím priznať, že ja nieže nebudem vedieť tancovať... Ja na nich neviem ani chodiť... Čiže Edko tvoje poskákané nohy ma mrzia:P

Mám pocit, že všetko, čo som dnes robila, šlo prekvapivo jednoducho...pomerne ľahko som ráno vstala a ešte som čakala kým zazvoní budík...Čo sa asi nedá povedať o Kristin, lebo chúďa moje otvárala oči postupne... a postupne to aj hlásila a spolu sme sa tešakovali už o pol ôsmej...dámy a páni, máte tú česť s tými, čo sú závislé;)Tak sme si tú hodinu poctivo odkrútili a samozrejme aj potom poctivo odmakali... a pokračovali sme zaparovaním kúpelky...nasledovalo zopár sladkých esemesiek na zahriatie v studenom jesennom počasí. Fantastický obed a potom zasa krásne strávené popoludnie a premýšľanie nad tým, prečo nemôže byť pol piatej až o hodinu, alebo o dve...tri...zopár krásnych slov a život letí ľahšie a potom už len ísť domov a vychutnať si ten úžasný pocit, že môžete chodiť po byte v nohavičkách a tielku a nikto proti tomu nič nemá :)

dobrú noc