O podarenom rozhodnutí...

Keď mi dnes ráno Norbert napísal, že sa bicyklovačka nekoná, pretože má doučovanie chytila som sa za hlavu a skoro ma porazilo, kôli nenormálnemu ťaživému pocitu, že zasa sa nebude diať nič akčné... nasledoval telefonát Linde a tá mi hneď povedala, že sa mám dostaviť na Baránok... stalo sa:) ibaže zasraná musela domov, čiže som domov upaľovala aj ja:) doma som to ešte nakoniec predsa poriešila na jednu bicyklovačku a samozrejme zodpovedne aj s prilbou na hlave sme si Norom vyšlapali na Bankov po zaslúžené pivo.

Ukončili sme to krásnym letom (pretože sa to jazdou ani nazvať nedá) cez les... a zasa pohodovým tempom domov. Posledné dni fičím na boardovej hymne, ako to Norbert povedal, ale zabudol ma varovať, že je návyková...

Á propos... posledné dni... v piatok ... škola... klasika, ale hodiny s Ronom som sa dobrovoľne vzdala v prospech Lindinej imatrikulácie. Pobudli sme tam užila som si, to, čo musela zjesť:D...Spoznala som zopár fajn ľudí... A večer sme zakončili na Bala firemnej akcii, kde som sa dala vyžiť svojmu hladnému žalúdku...

Momentálne sa snzžím do hlavy dostať ASPOŇ niečo z anglickej geoly (alebo geošky, ako vravel Michal minulý rok) a poberiem sa do druhej dimenzie...

Doprajte mi vášnivé sny

Hej a ešte... stále smútim...