jeden z tých dní...

keď uvažujem, či môžem spraviť hlúposť...vedieť o tom, že som spravila hlúposť a absolútne ju neľutovať a ešte byť rada, že som tú hlúposť urobila...

noc u lindy dopadla podľa predstáv... všetko bolo úplne super... najprv.. som sa prišla ku nej najesť a potom som lindušku takticky nechala samu doma s kubíkom... večer za nami prišiel ešte aj mišo a spolu s lenkou a lindou sme potom pri zásahu "letherface" vrieskali do telefónu...

teraz u mňa v obývačke sedí miško s lenkou... pozerajú améliu z montmartru... ocko písal z tuniska, že je úplne super...aspoň niekto sa má dobre...keď mne už je úplne zle...

lezie na mňa čosi... cítim zmätok, chaos, smútok... a šialenstvo z toho všetkého... že neviem, čo mám robiť... kam sa ďalej pohnúť...ako pokračovať... tak snáď bude lepšie ísť sa venovať návšteve a zmyť z tváre... tie tmavé linky z očí a tmavhnedý tieň... cítíim sa ako nie ja...akokeby som mala masku... porúčam sa ctený čitateľ...